Koronavírus alebo Covid-19

„Nový“ koronavírus a ním spôsobené ochorenie Covid-19 nie je bežná nádcha ani chrípka. Mnoho návštevníkov stránky sa pýtalo na možnosti, ako sa môže chrániť pacient s neurologickým ochorením pred nákazou novým koronavírusom, alebo či sa má inak (napríklad liekmi) na takéto ochorenie pripraviť.Tu sú zhrnuté niektoré rady a štandardne používané postupy.

Ako sa prejavuje koronavírusová infekcia Covid-19? Drvivá väčšina pacientov bude mať len mierne príznaky, so suchým kašľom a vysokými teplotami. Oproti iným chrípkovitým ochoreniam je pri Covid-19 menej časté upchatie nosových a prínosových dutín a nádcha. Dominuje horúčka, ktorá trvá viac dní a je sprevádzaná celkovou výraznou telesnou slabosťou a dlhým obdobím suchého dráždivého kašľa. Bohužiaľ tie vážnejšie prípady (u starších osôb alebo chronicky chorých) vyústia rýchlo do zápalu pľúc, ktorý sa prejavuje výrazne sťaženým dýchaním a ešte väčšou celkovou telesnou slabosťou. V takých prípadoch treba okamžite volať záchranku, lebo zlyhanie dýchania môže prísť veľmi rýchlo. Naopak, ak je dostatočne rýchlo pacientovi odľahčené od dýchacích ťažkostí (umelou pľúcnou ventiláciou), môže sa po krátkom či dlhšom období s „asistovaným“ dýchaním uzdraviť.

Pre porovnanie s inými ochoreniami je nižšie uvedený graf. Ako je vidieť, toto ochorenie nie je „šialene“ smrteľné, oproti iným známym chorobám. Čo ho robí nebezpečným? Dlhá inkubačná doba. Teda bezpríznakový nosič môže (ak sa neizoluje) nakaziť obrovské množstvo ľudí zo svojho blízkeho okolia.

Koronavírusy spôsobujú veľmi často bežnú nádchu. Ich výskyt a teda aj výskyt nádchy či „bežného prechladnutia“ kulminuje na jar a na jeseň, často sa ľahko šíri v detských kolektívoch alebo sociálnych zariadeniach, kde je mnoho starších pacientov na jednom mieste. Tento nový koronavírus je odlišný nielen v silnejšom mechanizme pôsobenia (nevyvolá u oslabených jedincov silnejšiu nádchu, ale spôsobí zápal pľúc a následne pri poruche okysličenia môže nastať rozvrat celého organizmu). Takéto multiorgánové zlyhanie (celkový rozvrat organizmu) s následkom smrti nastáva pri infekcii novým koronavírusom najmä u starých ľudí a ľudí, ktorí trpia na iné chronické ochorenia. Tu je uvedený graf, ktorý zobrazuje porovnanie s chrípkovým ochorením – ako je vidno, koronavírusová infekcia je nebezpečná najmä pre starých ľudí, ale na rozdiel od chrípky sú ohrození už „mladí“ pacienti od 60 rokov.

Ako je z ďalšieho nižšie uvedeného grafu zrejmé, vážne ohrození sú napríklad pacienti so srdcovo cievnymi ochoreniami, cukrovkou, chronickými ochoreniami dýchacích ciest (astma, emfyzém) alebo s nádorovými ochoreniami.

Pacienti s chronickými neurologickými ochoreniami (napríklad epilepsia, skleróza multiplex, Parkinsonova choroba, apod.) môžu byť novým koronavírusom ohrozený ešte ďalším mechanizmom. Jednak ich trvalá neurologická liečba môže obmedziť podávanie niektorých nutných liekov. Ďalej niektoré lieky (napríklad na sklerózu multiplex) menia fungovanie imunitného systému v organizme, takže môže telo pomalšie alebo menej intenzívne bojovať s infekciou. Taktiež samotné infekčné ochorenie s vysokými horúčkami môže zhoršiť priebeh základného neurologického ochorenia a vyvolať tak komplikáciu, ktorú sa nemusí podariť zvládnuť. Vážne chorí neurologickí pacienti by tak mali zásadne obmedziť svoje návštevy mimo domov na minimálnu mieru.

Mimořádný briefing k péči o případné pacienty s podezřením na koronavirus se konal 5. března 2020 ve Fakultní nemocnici Brno. Na snímku je ukázka ochranných pomůcek zdravotnických záchranářů.—A paramedic in protective suit is seen on March 5, 2020, in Brno, Czech Republic. (CTK Photo/Vaclav Salek)

Z vývoja situácie na Slovensku je vidieť, že štát reaguje na nákazu rozumne a v dostatočnej šírke preventívnych opatrení. Izolácia, teda čo najväčšie obmedzenie sociálnych kontaktov, predstavuje základný a najvhodnejší proti-epidemiologický zásah. Ďalší postup, napríklad ochrana pred náhodným vystavením nákaze, je v rukách samotných ľudí. Improvizovaný ochranný odev si vie skoro každý doma poskladať – z oblečenia, ktoré zakryje čo najviac pokožky tela, z okuliarov či štítu (ktorý používajú napríklad remeselníci či záhradkári), s viacerými vrstvám bavlnenej tkaniny okolo nosa a úst a ochrannými rukavicami.

Kedy nosiť rúška? V záhrade, či prechádzke v lese určite nie.

Rúška sú buď látkové, alebo papierové jednorázové ochranné prostriedky. Jednorazové papierové rúška majú schopnosť po určitý čas poskytovať bariéru pred kvapôčkovou infekciou. Keďže sú jednorazové, po použití sa majú zlikvidovať – BEZPEČNE (tj. aby sa niekto nenakazil napríklad dotykom rúška). Látkové rúška je nutné striedať, nakoľko látka na nose pri teplote vydychovaného vzduchu (37 stupňov!) robí dokonalý inkubátor pre látky bežne obsiahnuté vo vzduchu a tak si môžeme vyrobiť pri nedostatočne hygiene látkových rúšok aj vlastnú liaheň iných mikroorganizmov! Pranie pri vysokej teplote a sušenie na slnku môže obmedziť výskyt patogénov na látkovom rúšku na minimum (otázka je ako dlho vydržia takéto pranie šnúrky či gumičky). Pokiaľ však skutočne dodržiavate domácu izoláciu, rúška vlastne potrebujete len ak pôjdete do obchodu (okrem rúška si zoberte aj jednorazové rukavice pri pečive a vyzlečte ich až keď vyjdete z obchodu), natankovať (dá sa aj na samoobslužných stojanoch, tiež s jednorazovými rukavicami) alebo na nevyhnutné návštevy napr. k lekárovi či s nákupom k starším príbuzným. Špeciálne pri kontakte so staršími osobami si dávajte pozor, aby ste nepriniesli vy im infekciu.

Či s ochranným odevom, alebo bez neho, je nutné sa skutočne dôsledne izolovať a nenechať sa odradiť hrdinskými prejavmi okolia, ktoré sa môžu ukázať pre nich ako bezpečné, no vás môžu ohroziť na živote. Nákupy alebo návštevy lekárne skúsiť vybaviť naraz, alebo požiadajte príbuzných, susedov či priateľov. Pritom sa ich samozrejme najskôr vážne opýtajte, či sami nemôžu už byť nosičmi nákazy. V domácnosti si umývajte ruky mydlom, a dezinfekčné prostriedky používajte s mierou, aby ste predišli podráždeniu pokožky (tá môže byť pri poškodení a podráždení sama bránou infekcie!). Sledujte správy a komunikujte s okolím, bez stresu a paniky, nevyvolávajte zbytočné obavy a búrlivé reakcie falošnými či neoverenými správami a neprispievajte tak k ich šíreniu. Skrátka, používajte rozum. Držme si navzájom palce.

mozog

Permanent link to this article: http://www.ineurolog.sk/o-neurologii/koronavirus-alebo-covid-19

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.