Koronavírus je typ vírusu, akých cirkuluje po svete obrovské množstvo. Prečo sa zrazu jeden z nich „zbláznil“? Prečo jeden konkrétny koronavírus SARS-CoV-2 je iný ako ostatné? Kto ho vytvoril v laboratóriu? Z akého zvieraťa preskočil na človeka a ako spôsobil epidémiu?

Stále je na stole množstvo otázok a málo jednoznačných odpovedí. Ale niektoré informácie sú už teraz vcelku jasné – len ich zatláčajú do úzadia každodenné senzačné odhalenie (obvykle celkom neoverené). Tento príspevok má pomôcť „upratať“ fakty.

Už približne pred rokom bola vo svete známa informácia o objavení sa nového neznámeho koronavírusu. Nazvali ho SARS-CoV-2 a ochorenie, ktoré spôsobuje nazvali Covid-19. Cesta k izolácii vírusu a k jeho pomenovaniu nebola dlhá. No nebola ani priama ani jednoznačná. Tzv. pacienta nula alebo prvého človeka nakazeného týmto vírusom sa pravdepodobne nepodarí resp. nepodarilo nájsť. Jednak kvôli dlhej inkubačnej dobe (teda dlhému času v ráde dní medzi infekciou a prepuknutím ochorenia) a tiež kvôli celkom inému priebehu ochorenia, než je známy u iných veľmi nebezpečných nákaz. Covid-19 totiž neusmrcuje každého nakazeného. A dokonca množstvo ľudí nakazených vírusom SARS-CoV-2 nemá žiadne príznaky infekcie a neprepukne u nich ochorenie Covid-19. Napriek tomu detektívna práca infektológov a epidemiológov začala postupne niesť ovocie a „trasovanie“ od človeka k zvieratám napredovalo.

Prvá stopa

Prvú a stále najviac medializovanú stopu objavili vedci na trhovisku Huanan v Číne. Stále sa uvádza ako hlavný kandidát prenosu na človeka netopier. Okrem netopierov však na tomto trhovisku predávali desiatky (niekde uvádzajú až 50) rôznych druhov zvierat. Živých i zabitých. V celistvom stave (teda celé zabité telá) i rôzne kusy zvierat. Tento popis sa hodí skôr na rozprávku či strašidelný román, no skutočne to tak je. Huanan je trhovisko, kde sa predávajú napríklad mláďatá vlkov či krokodílov, veverice, hmyz, potkany, škorpióny či korytnačky. Tiež sa tam predávali z týchto a iných zvierat napríklad chvosty, kože, ale aj črevá alebo penisy.

Malá odbočka do sveta tradičnej čínskej medicíny – tak ako aj v iných častiach sveta, Čína do značnej miery žije „alternatívnou“ medicínou. V tomto regióne sa jedná hlavne o bylinkárstvo. No veľmi silné postavenie má v alternatívnej medicíne i použitie vývarov alebo konzumácia častí tela z rôznych zvierat, ktorým sa prisudzujú liečebné, ochranné či magické účinky. Niektoré z týchto postupov majú skutočne určitý vplyv na ľudský organizmus (pozívny i negatívny). Bohužiaľ, priame overenia bezpečnosti, zdravotnej nezávadnosti, či vedecké výskumy použitých postupov a surovín sú pre domácich obyvateľov (a pre vedcov či výskumníkov zo zahraničia tým skôr) nedostupné

Či sa vírus na trhovisku alebo okolí Huananu preniesol na človeka z týchto živých či mŕtvych zvierat (alebo ich častí) nebolo dosiaľ spoľahlivo potvrdené. Dohľad nad hygienou či zdravotným stavom tovaru na trhovisku možno existuje. no okrem oficiálneho predaja sa údajne na týchto trhoviskách predáva obrovské množstvo ďalších zvieracích druhov – samozrejme ilegálne. Takže dokumentácia alebo svedectvo predajcov či kupujúcich je irelevantné. Z logiky virologických informácii však okrem iného vyplýva, že tak ako mohlo zviera v tejto oblasti preniesť vírus na človeka, mohol vírus priniesť aj človek do Huananu a preniesť ho na zviera či iného človeka v tejto oblasti (prenos nie je nutne jednosmerný).

Akcia a reakcia

V novembri tohto roku (2020) v Číne prebehol pokus osvetliť pôvod koronavírusu SARS-CoV-2 a prípadne odkloniť zodpovednosť za pandémiu na iné krajiny či možnosti rozšírenia. Fakty stále nie sú jasné a zatiaľ nikto o pôvode tohto vírusu nepovedal konečné slovo. Čína (tak ako vo svete napr. WHO) zareagovala veľmi rýchlo a veľmi razantne. Ľudia pohybujúci sa v tejto časti sveta bez výnimky popisovali prísne, široké a veľmi tvrdo vymáhané bezpečnostné opatrenia. Prázdne letiská a vlakové stanice, prádzne námestia a ulice, obmedzené možnosti nákupov a služieb. To bol obraz, ktorý bolo možné vidieť prakticky v celej Číne. Bohužiaľ, dosiaľ sa mnohé iné krajiny nepoučili.

Čína rýchlo hľadala zdroj nákazy a spôsob i rozsah rozšírenia, súčasne však intenzívne pracovala na zaistení bezpečnosti obyvateľstva (teda zaviedli veľmi skoro a na dlho niečo ako u nás používaný výraz „lockdown“). S odstupom niekoľko málo týždňov sa podarilo vedcom v Číne zistiť nielen genóm teda genetický kód vírusu SARS-CoV-2 , ale aj zistiť podobnosti s inými kódmi. Upresnili výskyt, teda 96% zhodu s vírusom RaTG13.

Podkovár malý

Stopa vedie do Jün-nan

Ten starší známy koronavírus (RaTG13) bol izolovaný pri pátraní po pôvode epidémie SARS v minulosti – v oblasti Jün-nan z netopiera Podkovára malého (angl. horseshoe bat). Objav zdroja a možnosti opakovaného výskytu epidémii vznikajúcich z tohto zdroja bol popisovaný v prestížnom vedeckom časopise Nature. Kauzálnu súvislosť nákazy z možného výskytu netopiera na ľudí však nikto jednoznačne nepotvrdil.

SARS-CoV-2 obsahuje na svojom povrchu niečo ako kotvu, výstupok či reťazec, ktorá sa viaže na tkanivá resp. ľudské bunky (konkrétne na receptor ACE2) a tak spôsobuje nákazu a prenos do ľudského organizmu. Túto „kotvu“ však na sebe vírusy izolované z netopiera nemajú.

Takže prenos netopier-človek potvrdený nebol (vírus z netopiera sa s tým ľudským zhodoval len na 96%, pamätáte?). Hľadalo sa ďalšie zviera. Spomenutá kotva, teda výčnelok umožňujúci prienik do ľudského organizmu bol izolovaný na koronavíruse zistenom z malajského šupinavca – pangolína. Hypotéza o medzičlánku bola na svete, publikované tu.

Malajský šupinavec

Po slovensky sa pre tieto zvieratá používa i nesprávny no príbuzný výraz – mravčiar. Tento tvor sa taktiež používa v tradičnej čínskej medicíne, konkrétne jeho mäso i koža – teda skôr šupiny. Takže toto zviera sa teoreticky mohlo (ilegálne) vyskytovať na trhovisku v Huanane a mohlo byť tiež rezervoárom vírusu pre človeka.

A čo domáce zvieratá?

Pri testovaní ľudí a ich zvierat (domácich zvierat i tovaru na predaj na trhovisku) v oblasti prvého výskytu SARS-CoV-2 sa zistilo, že asi 14% testovaných mačiek je pozitívnych na tento vírus. Vo svete túto skutočnosť prakticky nikto nezverejňuje a dokonca naopak sa domáce zvieratá resp. mačky vyhlasujú za absolútne bezpečné. Definitívne dáta zatiaľ samozrejme nikto nemá (po krátkych pokusoch nedošlo k prenosu z mačiek na ľudí). Podobne v Dánsku i Holandsku bolo zistené rozsiahle premorenie niektorých chovov zvierat koronavírusom, konkrétne išlo napríklad o norkové farmy. Spektrum zvierat, v ktorých môže koronavírus prežívať, sa teda ďalej rozširuje.

Predaj živých zvierat na trhovisku v Číne

Nešťastný omyl z laboratória?

Medzitým už mnohé weby i seriózne noviny a časopisy prevzali teóriu o cielenom vzniku vírusu v laboratóriu vo Wuhane ako platný fakt. Tento výmysel si už momentálne žije vlastným životom najmä na FB a konšpiračných weboch. Zatiaľ žiadny vedec či vedecká skupina nevyslovila ani len podozrenie na umelý vznik koronavírusu. Z jednoduchého dôvodu – takto komplikovaný vírus by nikto „na stole v laboratóriu“ nevytvoril a navyše súvislosti a genetické príbuznosti s inými koronavírusmi u množstva zvierat sú celkom zjavné. Vedci z laboratórii s vysokým stupňom ochrany (keďže pracujú na vírusoch či baktériách so smrtiacim účinkom) sa tiež zhodujú na tom, že v prípade úniku či cielenému rozptýlenia z laboratória by sa epidémia šírila celkom iným spôsobom.

Stručne je možné povedať, že ak by ktokoľvek chcel použiť tento koronavírus ako zbraň, nebol by taký hlúpy, aby nechal vírus v takejto podobe a s takýmito vlastnosťami.

Kde je teda pôvod koronavírusu? Prečo nie je momentálne infikovaných milióny osôb v Ázii? Prečo zúri v Európe a USA? Na otázku pôvodu ešte dlho nebudeme mať jednoznačnú odpoveď. No na otázku o príčine ohromujúceho šírenia a rozsahu epidémie u nás (oproti rýchlemu ohraničeniu pandémie v Ázii) však odpoveď dať vieme.

Každý robí chyby, no múdry sa z nich poučí…

V Číne i Japonsku pred rokmi zaútočilo viacero vírusových infekcii – napr. SARS. Preto reakcia týchto krajín bola okamžitá a nepredstaviteľne rozsiahla – bez ohľadu na náklady či ekonomiku krajiny. Prednosť dostalo verejné zdravie krajiny či regiónu pred stratami či benefitmi pre reštaurácie, letoviská alebo dopravné spoločnosti. Preto sa podarilo v iných krajinách izolovať celé mestá či regióny a šírenie sa spomalilo či dokonca celkom zastavilo.

Zákaz vychádzania počas obmedzení v Číne

V Európe či USA je vzhľadom na kultúrne zvyklosti a politickú rozdrobenosť štátov i celej EU problém. Hoci v štruktúrach samotnej EU panuje jednotný a prísny postoj, členské krajiny zatiaľ trvajú na svojej suverenite pri plánovaní obmedzení a opatrení. Tento celkom iracionálny a pomalý postup spôsobuje dosiaľ nevídané škody. A to nielen finančné, no najmä sociálne a zdravotné. Dôsledky epidémie budú s nami aj za rok aj za 5 rokov a o niektorých dôsledkoch (napríklad na kardiovaskulárne ochorenia alebo psychiatrické následky) sa dozvieme až za mnoho mnoho rokov.

Momentálne je odporúčaný postup jednoduchý – minimalizovať sociálne kontakty, dodržiavať hygienické opatrenia, počúvať rady odborníkov. A zachovávať zdravý rozum.

Zdroj:

  • https://www.nature.com/articles/d41586-017-07766-9
  • https://vat.pravda.sk/zem/clanok/311506-supinavce-kantria-po-tisicoch/
  • https://www.theguardian.com/world/2020/dec/12/where-did-coronavirus-come-from-covid
  • https://www.nature.com/articles/s41591-020-0820-9