feb 06

Alzheimerova choroba a ďalšie ochorenia s poruchou pamäti

Alzheimerova choroba a ďalšie ochorenia s poruchou pamäti postihujú vo vyššom veku prevažnú väčšinu seniorov

Alzheimerova choroba patrí medzi najčastejšie príčiny zhoršenia rozumovej funkcie vo vyššom veku, vzniká tzv. kognitívny deficit, demencia. Jej hlavným prejavom je postupný, pomalý úbytok pamäti, orientácie a schopnosti samostatne vykonávať bežné činnosti. Pod pojmom demencia sa pritom rozumie úbytok mozgových funkcii v aspoň dvoch oblastiach. Najčastejšie je ako prvá postihnutá práve pamäť.

Mozog pacienta s Alzheimerovou chorobou

Bohužiaľ sa často stáva, že pacient je označený nálepkou „Alzheimer“ i v prípadoch, keď sa o Alzheimerovu chorobu nejedná. Demencii, teda ochorení, ktoré sa spájajú s kognitívnym deficitom, je mnoho. Seniorov okrem Alzheimerovej choroby postihuje najmä vaskulárna demencia – spôsobená kôrnatením mozgových ciev, teda aterosklerózou. Ďalšie diagnózy zahŕňajú široké spektrum zriedkavejších diagnóz – tieto je nutné odlíšiť najmä v prípadoch, keď príznaky a priebeh ochorenia nie sú typické pre Alzheimerovu chorobu ani vaskulárnu demenciu. Prečo? Lebo niektoré z nich sú liečiteľné – napr. kognitívny deficit spôsobený depresiou, nedostatkom vitamínu B12 apod. Pre vaskulárnu demenciu je veľmi typické kolísanie prejavov (zhoršovanie a zlepšovanie stavu), anamnéza cievnych mozgových príhod a vysokého krvného tlaku, ateroskleróza srdca a končatín apod. Vtedy je kľúčovým postupom liečba a zmiernenie aterosklerózy. V prípade pochybností je vhodné sa poradiť s neurológom špecializovaným na kognitívne poruchy, prípadne pacienta objednať na diagnostickú hospitalizáciu.

Aké sú kardinálne znaky Alzheimerovej choroby (no platia i pre ďalšie druhy demencii)?

  • najskôr len občasné výpadky, no neskôr zjavná strata pamäti (resp. schopnosti zapamätať si nové veci a uchovávať bežné informácie)
  • poruchy orientácie, rozpoznávania známych lokalít, neskôr i strata schopnosti spoznávať osoby
  • narušená schopnosť samostatného úsudku, obtiažne (niekedy agresívne) rozhodovanie i v maličkostiach
  • narušenie abstraktného myslenia, zjednodušenie myšlienkových pochodov
  • postupná strata sebaobslužnosti a schopnosti bežných denných aktivít (obliekanie, príprava jedla, nakupovanie)
  • zmeny osobnosti, náladovosť, zmeny v správaní
  • strata iniciatívy, úbytok koníčkov, záujmových činností, snaha o izoláciu a úbytok sociálnych kontaktov

Najskôr si drobné zmeny nemusí rodina či okolie vôbec všimnúť. Prejavy sú totiž veľmi podobné bežnej „zábudlivosti“, ktorá je nielen v starobe vcelku bežná. Za niekoľko rokov však okrem nenápadných zabudnutých okuliarov, opakovane zabudnutých schôdzok či „stratenia“ sa v dobre známom prostredí začne okolie vnímať i zmeny osobnosti a správania. Relatívne presne je možné stupeň ochorenia zistiť pomocou kognitívnych testov. Najbežnejšie sa používajú len orientačný MMSE (mini mental state exam) a veľmi podrobný ACE (Addenbrooksky kognitívny test). Ako sa prejavuje choroba v pokročilejších štádiach?

  • ľahké štádium charakterizuje hlavne zábudlivosť, postihnutý je väčšinou agresívny alebo naopak veľkoryso zamietavý pri upozornení na zabudnuté veci či schôdzky, niekedy konfabuluje, tj. nahrádza zabudnuté veci náhodne vymyslenými a logicky možnými informáciami; časté je popieranie problémov, odvádzanie debát na iné (no veľmi jednoduché, neabstraktné) témy
  • stredne ťažké štádium sa prejavuje najmä častejšími výpadkami v bežných denných činnostiach – pacient si napr. nenakúpi, nenavarí, nevyberie niekoľko dní poštovú schránku, nezdvihne telefón, pri bežnom rozhovore však ešte môže pôsobiť vcelku normálnym dojmom; pri cielenej debate na tému zhoršenia schopností si tieto vôbec nepripúšťa, naopak upozorňuje na evidentne neexistujúce veci či osoby v byte, býva podozrievavý, niekedy agresívny voči blízkym, alebo naopak apatický a bez citových prejavov; už v tomto štádiu môže byť pacient odkázaný na celodenný dohľad iných osôb!
  • pri ťažkom stupni demencie začínajú byť postihnuté základné mozgové, kedysi celkom automatické funkcie; príjem potravy, rozprávanie, orientácia v izbe, dochádzanie na toaletu, nastupuje úplna strata sebestačnosti a trvalá odkázanosť na dohľad druhej osoby

 

Aké sú možnosti liečby Alzheimerovej choroby

  • v prvých štádiach ochorenia je dôležitá lekárska starostlivosť, naopak v pokročilých štádiach lekár dokáže len málo pomôcť a kľúčová je sociálna starostlivosť
  • potravinové doplnky majú byť len doplnky, základom liečby má byť liek predpísaný lekárom
  • základným postupom je podávanie anticholínergík – liekov, ktoré kompenzujú postupný úbytok tzv. cholínergných neurónov v mozgu (donepezil, rivastigmín, galantamín), inhibítory NMDA receptorov (memantín)
  • podporným liekom sú nootropiká (typickým zástupcom je piracetam)
  • kyselina acetylsalicylová
  • dôsledná hydratácia a výživa (nedostatočné výživové parametre a známky dehydratácie sa prejavujú až u 40% slovenských seniorov!)

K podporným prostriedkom patria napríklad (v lekárňach iste ponúkajú desiatky ďalších):

  • lecitín
  • antioxidanty
  • vitamíny
  • ginkgo (alebo jeho štandardizované extrakty – Tanakan, Tebokan)

kognitívny tréning

Neliekové postupy zahŕňajú najmä kognitívny tréning (stolové hry, krížovky, riešenie kvízov zo všeobecného prehľadu a vedomostných súťaží) a stimuláciu všetkých bežných denných aktivít. V posledných desiatich rokoch sa stále vyvíjajú nové lieky, so striedavým úspechom. Mnohé sľubné látky mali výrazné nežiadúce účinky. Momentálne k „módnym“ experimentálnym postupom patrí podávanie kofeínu, nikotínu apod.

Ako je organizovaná starostlivosť o ľudí s poruchou rozumových funkcii na Slovensku?

V ľahších štádiach nie je nutný obvykle trvalý dohľad druhej osoby. V tejto fáze je ešte úbytok kognitívnych funkcii čiastočne ovplyvniteľný resp. spomaliteľný – napr. tréningom, podávaním liekov, dostatočnou hydratáciou a výživou. Vtedy je ešte človek vo svojej domácnosti, vyžaduje pravidelné lekárske kontroly a častejší kontakt s okolím resp. s rodinou. Pokiaľ pacient žije sám (typický obraz seniora na Slovensku je babička žijúca sama), môže kognitívny deficit postupne narastať prakticky nepozorovane. V takých prípadoch samozrejme nedostáva žiadnu liečbu a problém sa prehlbuje. Preto sa pacient s postupne vzrastajúcou poruchou rozumových funkcii veľmi často nedostane k efektívnej liečbe a problém sa začína riešiť vo fáze, kedy pacient trpí už ťažkým stupňom demencie a je absolútne závislý na druhej osobe. Pokiaľ je možné starať sa o takéhoto pacienta v kruhu rodiny, jeho rozumové schopnosti ubúdajú pomalšie. Vzhľadom na náročnosť starostlivosti (24 hodín denne!) je niekedy bezpečnejšie a racionálnejšie pacienta umiestniť v špecializovanom zariadení.

seniori_demencia

Nakoľko finančná i sociálna situácia je na Slovensku veľmi komplikovaná, často starostlivosť o seniorov s kognitívnym deficitom prebieha v sociálnych zariadeniach, ktoré nedosahujú moderný európsky štandard. Tzv. Alzheimerovské centrá však pomaly pribúdajú. Oproti „bežným“ sociálnym zariadeniam ponúkajú nielen ošetrovateľskú starostlivosť pre „telesne“ chorých, ale najmä stimulujúce prostredie pre narušený mozog. Do takýchto zariadení sa pacienti dostávajú v mladšom veku, kedy sú z telesného hladiska ešte úplne sebestační. Rozhodnutie o umiestnení pacienta do takýchto zariadení obvykle nasleduje po porade rodiny s ošetrujúcim lekárom a neurológom.

Bohužiaľ v mnohých prípadoch prebieha celý proces postupného zhoršenia rozumových funkcii skrytý pred zrakmi rodiny a okolia a dochádza k bolestivým úrazom a trvalým poškodeniam zdravia – pády, zlomeniny, popáleniny, vymknutia z bytu s následným podchladením apod. Vtedy je nutné bez zbytočného čakania realizovať všetky sociálne opatrenia, aby sa predišlo ďalším zdravotných ťažkostiam.

Permanent link to this article: http://www.ineurolog.sk/seniori/alzheimerova-choroba-a-dalsie-ochorenia-s-poruchou-pamati

Pridaj komentár