Tinnitus je veľmi nepríjemný vnem. Každý človek ho popisuje trochu inak. Najčastejšie pacienti udávajú hučanie či pískanie v ušiach, ale aj šumenie, zvonenie v ušiach, menej časté sú napr. cvrlikanie, pukanie či praskanie, tlmené dunenie. Niekedy sú popisy veľmi farbisté, no obtiažne pochopiteľné. Nakoľko sa jedná o subjektívny príznak, obvykle ho nie je možné odmerať alebo objektívne zistiť.

Niektorých ľudí obťažuje len pár minút v živote (napr. po vystavení hluku na koncerte alebo v hlučnom pracovnom prostredí), iných trápi dlhodobo. Odhaduje sa, že až 30% seniorov má tinnitus a bez ohľadu na vek postihne tento problém niekedy v živote až 10% populácie!

Subjektívny či objektívny tinnitus?

Dôležité je rozlíšiť tzv. subjektívny tinnitus (ktorý počuje len pacient ako subjektívny vnem) a objektívny, kedy sa jedná o reálny zvuk vznikajúci v blízkosti ucha napríklad nepravidelným prúdením krvi v cievach. Pri akútne vzniknutých ťažkostiach je najčastejšou príčinou vystavenie nadmernému hluku alebo akútne poškodenie vnútorného ucha z akejkolvek príčiny (napríklad úraz hlavy alebo zápal ucha).  Pri chronických problémoch môže byť príčinou i spomínaný úraz či zápal, no pridávajú sa i celkové telesné ochorenia. Najčastejšie je to vysoký tlak, cukrovka a ateroskleróza. Veľmi nepríjemným no bohužiaľ nie zriedkavým dôvodom tinnitu sú užívané lieky. Z tých najbežnejších napríklad antibiotiká, chemoterapia, antimalariká, diuretiká – lieky na odvodnenie.

Diagnostika tinnitu obvykle začína u ORL lekára. Ten väčšinou realizuje jednak vyšetrenie vonkajšieho zvukovodu a prípadne i CT či MR mozgu, súčasne však robí aj audiometriu – stanovenie úrovne sluchu na oboch ušiach a citlivosť uší na jednotlivé frekvencie. Tinnitus sa totiž často objaví pri poruche sluchu z akejkoľvek príčiny (často práve z dlhodobého vystavenia nadmernému hluku, najmä v priemyslových prevádzkach).

Ak „ušiar“ nachádza všetko v norme, druhý krok pacienta by mal smerovať v neurológovi. Ten realizuje jednak neurologické vyšetrenie, zhodnotí prípadne výsledky MRI či CT mozgu a môže pokračovať v ďalších vyšetreniach. Časté je napr. hodnotenie kmeňových evokovaných potenciálov, ktoré testujú priebeh celej sluchovej dráhy od zvukovodu až po vnútorné štruktúry mozgu. Bohužiaľ sa pacienti s tinnitom dostávajú často i do starostlivosti psychológa či psychiatra. Tento chronický, nepríjemný a neodstrániteľný vnem totiž bežne spôsobuje aj psychické problémy, zvýrazňuje už existujúce psychické ťažkosti či ochorenia. Často je dokonca príčinou zahájenia psychiatrickej liečby. Naopak – odstránenie psychickej „nadstavby“ tinnitu často pomôže človeku ľahšie s týmto problémom žiť.

Príčina?

Nakoľko tinnitus je príznak, často je nutné liečiť vyvolávajúcu príčinu. Preto pacient často behá od jedného lekára k druhému a má pocit, že mu nikto nevie skutočne pomôcť. Pri pátraní po príčine sú však často zapojení mnohí špecialisti. Často sú potrební internisti, angiológovia, neurológovia, neurochirurgovia, diabetológovia, infektológovia i ďalší. V tomto prípade platí, že trpezlivosť ruže prináša. Kauzálna liečba, tj. liek, ktorý by priamo utlmil či úplne odstránil tinnitus prakticky neexistuje. Naopak, liečba vyvolávajúcej príčiny často výrazne dokáže zmierniť tento nepríjemný vnem.

V prípadoch, kedy sa žiadna príčina nenájde, často lekári doporučujú, aby „sa s tým pacient naučil žiť“. To je samozrejme extrémne ťažké. Pomôcť však môžu napríklad nasledovné rady:

Ak všetky „medicíny“ zlyhajú, môžete skúsiť atenuačnú, retrainingovú či habilitačnú liečbu – všetky tieto postupy zahŕňajú použitie zvukov so špecifickými frekvenciami. Tieto zvuky pacient počúva buď cez reproduktor alebo cez malé slúchadlo. Tieto zvuky dokážu maskovať tinnitus a pacienti hodnotia ich efekt od minimálneho až po fantastický – treba preto skúsiť a možno budete prekvapený ich účinnosťou. Podrobnejšie o tinnite môžete čítať napr. tu.