Nedostatok spánku skracuje život.
Za posledných 50 rokov klesla priemerná doba nočného spánku skoro o dve hodiny
Vedci objavili, že nedostatok spánku skracuje život. Chcete žiť? Tak spite! Štatistiky sú totiž alarmujúce. Za posledných 50 rokov klesla priemerná doba nočného spánku skoro o dve hodiny. Momentálne najviac sledovaných osôb udáva dĺžku nočného spánku menej ako sedem hodín. Ak si uvedomíte, o akú veľkú časť spánku v noci prichádzame, je pochopiteľné, že tento hrozivý údaj vedci považujú za možný faktor mnohých civilizačných ochorení. Konkrétne sa nedostatok nočného spánku dáva do súvislosti s vysokým tlakom, infarktmi, mozgovými príhodami a cukrovkou. Vymenované ochorenia sú však len niektoré z mnohých. Okrem skracovanie nočného spánku je podivným a obtiažne vysvetliteľným údajom to, ako veľmi vzrástol i počet osôb s poruchami zaspávania a udržania spánku.
V mnohých historkách zo života géniov a slávnych objaviteľov nájdeme údaje o tom, ako spali sotva štyri či päť hodín denne. Alebo sa nájdu prípady, že si dokonca umelo niektorí spánok prerušovali, aby nestrácali čas a dohnali konkurenciu či prekvapili kolegov učencov. Odhliadnuc od nemožnosti tieto informácie spätne overiť existovalo určite veľké množstvo geniálnych ľudí a akademikov či objaviteľov, ktorí spali veľa. Rozhodne viac než spomínaných päť hodín.
Prečo je údaj o častosti a „výhodnosti“ krátkeho spánku z histórie zvláštny? V minulosti bolo totiž svetlo veľkou cennosťou a tak sa v noci hlavne spalo, aby sa nepálili drahé a veľmi málo svetla dávajúce sviečky či neskôr predpotopné žiarovky. Ešte na začiatku 20. storočia poskytujú psychologické výskumy alebo nemocničné záznamy údaje o tom, že ľudia spali ovykle osem až deväť hodín.
Chcete žiť? Tak spite!
V skutočnosti je potreba nočného spánku individuálna, ale u 90% populácie sa pohybuje okolo osem hodín. V podmienkach prostredia bez umelého osvetlenia sa dodnes vyskytujú celé národy – a ich dĺžka spánku je naďalej viac než 9 i 10 hodín. Tento fakt hovorí proti argumentu vývojových biológov, že možno je to prirodzený vývoj ľudstva, že spíme menej.
Od vynálezu spánkovej analýzy (polysomnografie) sa uskutočnili desiatky prieskumov sledujúcich dĺžku trvania a kvalitu spánku. Štatistiky WHO uvádzajú dĺžky nočného spánku v Európe a USA dokonca už len menej ako 7 hodín. Napr. štúdia z Rotterdamu uvádza pri obmedzení dĺžky spánku okamžité zmeny v imunitnom systéme ľudského tela, ktoré vykazujú podobné znaky ako pri ťažkej stresovej záťaži. Prečo je táto informácia taká dôležitá?
Dosiaľ sa predpokladalo, že dostatočná dĺžka je dôležitá najmä pre chorých ľudí. Robili sa štúdie pacientov s cukrovkou, s vysokým tlakom či po infarkte. Zistilo sa, že pri dostatku spánku sa rýchlejšie dostal krvný tlak do normálnych hodnôt, prestala nekontrolovateľne kolísať hladina cukru alebo sa zlepšila telesná výkonnosť pacientov po infarkte. Preto sa už desiatky rokov odporúčal chronicky chorým ľuďom dostatok odpočinku a spánku.
Nedostatok spánku skracuje život.
Rotterdamská štúdia ale ako jedna z prvých robila podrobný výskum na zdravých ľuďoch (čo je za normálnych okolností dosť neetické, však?). Vďaka nej vieme, že aj mladý zdravý človek už po krátkom čase obmedzeného spánku začne mať prejavy ako človek v krajných podmienkach prežitia (napr. po úraze, po ťažkej operácii, po vyčerpaní dlhou chorobou apod.). A teda že nedostatok spánku je svojim spôsobom tiež choroba – ktorá spôsobí časom iné viditeľné poškodenia. Nedostatok spánku skracuje život. A skracuje ho mnohými spôsobmi, z ktorých sme dosiaľ identifikovali len zopár.
Nedostatok spánku podľa iných štúdii vedie až k štvornásobnému riziku cievnej mozgovej príhody (porovnával sa spánok kratší ako 6 hodín a dlhší ako 7 hodín).
Dlhý, no nekvalitný spánok u ľudí, ktorí chrápu má tiež svoje dôsledky v podobe vyššieho rizika mŕtvic. Kratší spánok tak výrazne oslabuje imunitný systém, že môže vyústiť v ťažké infekcie dýchacieho systému alebo napr. reaktiváciu herpetického vírusu (pamätáte si napríklad po vyčerpaní z koncoročných skúšok alebo počas materskej dovolenky stavy, keď vás skolila aj obyčajná nádcha?). Momentálne prebiehajú štúdie, ktoré sa snažia zachytiť prípadnú súvislosť skráteného nočného spánku s „epidémiou“ leukémii a iných druhov rakoviny krvi.
Nedostatok spánku sa netýka len dospelých
Nedostatok spánku sa netýka len dospelých, naopak touto epidémiou sú momentálne postihnuté najmä deti. Veľakrát sa venujú v noci sledovaniu televízie, hraniu na počítači alebo sociálnym sieťam aj dlho potom, čo ich rodičia zaspia. Márne sa rodičia snažia vypozorovať či identifikovať nejaký zázračný faktor zhoršenia školského prospechu alebo zdravotného stavu. Bohužiaľ im v tomto nepomáhajú všetečné a plytké média, ktoré v túžbe predať čokoľvek pribehnú s tvrdením, že na zhoršenú imunitu treba sirup či homeopatikum, prípadne zmeniť nábytok podľa feng-šuej. Ak to nepomôže, hľadajú rodičia príčinu v zlom učiteľovi, zmene školy či krúžkov prípadne fyzickom a psychickom preťažovaní našej mládeže.
Nedostatok spánku môže vyvolať hormonálne zmeny, ktoré spôsobia zabrzdenie rastu, poruchy menštruačného cyklu, zmeny metabolizmu (obezitu!) a najmä zhoršenie výkonnosti mozgu. Hoci dosiaľ nie je výskumom potvrdené podozrenie, že tieto poruchy môžu byť trvalé, je namieste prevencia namiesto liečby!
Deti sú oveľa bystrejšie a šikovnejšie, než si myslíme… už dávno odkukali od rodičov všetky fígle a obchádzky. Preto nie je na škodu bez zbytočného špicľovania občas skontrolovať, koľko v skutočnosti deti v noci spia.
