Úraz mozgu, jeho liečba a prognóza
Medzi najčastejšie príčiny úrazov mozgu patria nehody (pády, náhodné údery do hlavy, nárazy hlavou do pevných prekážok), dopravné nehody, úrazy na stavbách a pri športových aktivitách. Úraz mozgu je napr. v USA je štatisticky najviac (28%) spôsobený pri nehodách motorových vozidiel úrazmi (údermi) hlavy z 20%, zásahom hlavy cudzím telesom v 19% , násilím v 11%, a úrazmi na nemotorových vozidlách (bicykle, kolieskové korčule,…) v 3%. Pády resp. dopravné nehody na bicykloch a motocykloch sú celosvetovo hlavnými príčinami vážnych poranení mozgu. U detí vo veku dva až štyri roky sú najčastejšou príčinou poranení mozgu pády, zatiaľ čo u starších detí okrem pádov patria k najčastejším príčinám úrazy na bicykloch a autonehody. Smutnou štatistickou informáciou je, že treťou najčastejšou príčinou zranenia mozgu (údaj z USA) je úraz mozgu v dôsledku zneužívania detí. Nehody v domácnosti a na pracovisku sú ďalšou príčinou poranení hlavy resp. mozgu, doma sú najčastejšie rôzne „kutilské“ práce a v pracovnom procese obvykle najrôznejšie poruchy a havárie ťažkých mechanizmov a strojov.
Úraz mozgu – Primárne a sekundárne poranenia
Veľké percento ľudí, ktorí zomierajú v dôsledku poranenia mozgu nezomiera ihneď, ale až o mnoho dní až týždňov po úraze. Primárne poranenia mozgu (tie, ktoré nastanú v okamihu úrazu) nie sú obvykle posúdené ako adekvátne zhoršeniu ktoré nastalo. Zhoršenie stavu, resp. smrť zraneného nastáva pravdepodobne v dôsledku ďalších, sekundárnych poškodení, ktoré vzniknú v mozgu ako následok poranenia. V prípade poranenia mozgu, ako nesmierne komplikovaného orgánu spájajúceho milióny nervových buniek v presne zorganizovanom systéme sa spustí súbor bunkových procesov a tzv. biochemické kaskády. Tieto sekundárne procesy môžu dramaticky zhoršiť škody spôsobené primárnym zranením a zodpovedajú za vysoké percento úmrti a taktiež za dramaticky dlhé (a finančne extrémne náročné) liečebné pobyty v nemocniciach a rehablitačných zariadeniach. Preto i otázky príbuzných pacienta ohľadom prognózy prípadne dĺžky hospitalizácie alebo liečby nie je možné vždy jednoznačne zodpovedať.
Prevencia
Vzhľadom k tomu, že jednou z hlavných príčin poranení mozgu sú dopravné nehody, ich prevencia alebo minimalizácia ich následkov môžu významne znížiť výskyt a závažnosť zranení mozgu. Pri nehodách je možné minimalizovať následky najmä (zo strany vodičov resp. cestujúcich):
- používaním bezpečnostných pásov
- používaním bezpečnostných sedačiek pre deti
- používaním motocyklových a cyklistických heliem
- airbagmi
Zo strany štátu, miest a obcí prichádzajú rôzne vzdelávacie programy, rôzne podporné projekty a informačné kampane na zvýšenie povedomia a rizikách napr. pri dopravných nehodách. Tieto osvetové snahy však veľmi často narážajú na aroganciu a nepochopenie zo strany občanov. V množstve „buzerácii“, ktoré prichádzajú zo strany infrakštruktúry existuje niekoľko postupov, ktoré sú zamerané prevažne na minimalizáciu zranení a rizika dopravných nehôd. Spomeňme tie najdôležitejšie:
- obmedzenia rýchlosti jazdy v neprehľadných úsekoch ciest
- dôsledné vyžadovanie bezpečnostných pásov, lekárničiek a kontroly technického stavu vozidiel (najmä dezén pneumatík a účinnosť bŕzd) zo strany polície
- zákonná povinnosť nosiť prilbu u cyklistov (u detí) a najmä u motocyklistov
- retardéry v obytných zónach
- „šikany“ v zónach s vysokým výskytom chodcov, najmä malých detí (v SR sa zatiaľ príliš nevyskytujú, no napr. v Nemecku a Rakúsku v menších mestách, dedinách a na sídliskách majú obslužné komunikácie často veľmi kľukatý priebeh, aby vodiči nemohli jazdiť rýchlo)
V prípade malých i starších detí je kritický úraz mozgu najmä následkom pádov a športových úrazov. Nebezpečné situácie a závažné následky prípadných pádov je možné obmedziť napr. takto:
- pádom sa dá v 99% prípadov vyhnúť tým, že v rizikových miestach (chodby, schodištia, priechody, klzké alebo často mokré povrchy) sú inštalované držadlá alebo zábradlia
- v miestach s vysokým výskytom detí (ale i starších detí) nie sú vhodné kusové koberce alebo vysoko leštené podlahy
- okná a presklené dvere by mali byť zabezpečené bezpečnostnými foliami (ich cena je v porovnaní s rizikom poranenia minimálna!)
- ihriská, pieskoviská a iné lokality vyhradené a určené na hry treba zbaviť vyčnievajúcich tyčí, nízkych múrikov alebo plotov, povrchy je vhodnejšie ponechať trávnaté alebo napr. pieskové,
- zbrane, kuchynské náčinie (nože, sekáče na mäso, ale i bežné kovové príbory) treba uchovávať vždy mimo dosah detí, do piatich rokov života dieťaťa by sa nemali používať pri jedení nože s ostrou čepeľou alebo s ostrým hrotom (detí sú síce dostatočne šikovné na manipuláciu s nimi, no pri hre alebo vyrušení alebo napr. pri páde môže takýto predmet ako projektil trafiť nešťastnou náhodou práve tvár dieťaťa)
Liečba
Najdôležitejšou informáciou ohľadom liečby pre úraz mozgu je tzv. časový faktor (v angličtine sa používá označenie „zlatá hodina“). V prípadoch i veľmi ľahkých úrazov hlavy sa často pacienti dostávajú do nemocnice resp. na pohotovosť príliš neskoro a následky ich zranenia sú tak zbytočne závažné. (Osobitným problémom bývajú dlhé čakacie doby na urgentných príjmoch nemocníc, preto je nutné úraz mozgu resp. hlavy avizovať už telefonicky na linku prvej pomoci, že sa môže jednať o poranenie mozgu – táto diagnóza má na urgentných príjmoch jednoznačnú prednosť pred bežným prechladnutím alebo mierne zvýšeným krvným tlakom!!!).
Pacienti s podozrením na poranenie mozgu obvykle ihneď po transporte na pohotovosť absolvujú interné a neurologické vyšetrenie, bezodkladne sa realizuje CT alebo MR vyšetrenie mozgu a podľa výsledkov sa stanoví ďalší postup. U závažnejších zranení je pravdepodobné, že liečenie bude prebiehať na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na neurochirurgickom oddelení (bez ohľadu na to, či je nutná operácia). Liečba závisí zistených poraneniach a poškodení mozgu pacienta. V prípade poranenia tvárovej alebo bočnej časti hlavy veľmi často pacienta vyšetrujú i otorhinolaryngológovia, keďže jestvuje riziko poranenia uší, nosových dutín alebo krku. V prípade otvorených poranení s poškodením chrupu je často nutné realizovať i rôzne stomatologické resp. stomatochirurgické zákroky.
V akútnom štádiu je však primárnym cieľom zdravotníckeho personálu stabilizácia pacienta a prevencia ďalšieho zranenia, pretože veľmi často je možné tou to stabilizáciou zastaviť ďalší rozvoj tzv. sekundárnych poškodení. Primárne poranenia sa ošetria bezprostredne po stabilizácii pacienta. Neoddeliteľnou súčasťou lekárskej starostlivosti je pri zraneniach mozgu rehabilitácia. Preto je dôležité ju nepodceňovať, môže sa veľmi významne podielať jednak na procese uzdravovania a taktiež na tom, aby úraz zanechal minimálne trvalé následky.
Akútna fáza liečby
V akútnej fáze liečby riešia lekári bezprostredné poškodenie mozgu a súvisiacich štruktúr. Pri prenikajúcich (penetrujúcich) poraneniach, rozsiahlych krvácaniach alebo pri postupnom zhoršovaní stavu pacienta (porucha vedomia, patologické neurologické príznaky) sa realizuje operačný výkon urgentne. Ak je stav pacienta stabilizovaný, je možné operačný výkon odložiť, kým sa nepripraví pacient čo najdokonalejšie na operáciu (kompenzácia prípadných strát krvi, úprava krvného tlaku, parametrov zrážanlivosti, iónovej rovnováhy, v prípade infekcie podanie antibiotík apod.). Stav pacienta sa kontinuálne monitoruje jednak prístrojmi, jednak intenzívnou starostlivosťou lekárov (pacient s poranením mozgu je vždy umiestnený na jednotku intenzívnej starostlivosti, prípadne na oddelenie akútnej medicíny a resuscitácie).
Chronická fáza liečby
Po stabilizácii stavu, po nevyhnutných operáciach a prípadnom zlepšení celkového stavu môže pokračovať druhá, chronická fáza liečby. Tá zahŕňa jednak pokračovanie v nastavených liečebných postupoch (infúzie, podávanie perorálnych liekov, výživa, hydratácia) a jednak z intenzívnej rehabilitácie a podpornej liečby. V tejto fáze sú do liečebného procesu zapojení lekári a odborníci z mnohých ďalších profesií. Pri liečbe spolupracujú často chirurgovia, internisti, intenzivisti (anesteziológovia), neurológovia, logopédi, fyzioterapeuti, ergoterapeuti a mnohí ďalší. Od spolupráce a ochoty pacienta veľmi často závisí úspech tejto časti liečby. Okrem tzv. asistovanej rehabilitácie priebeh rekonvalescencie ovplyvní najviac pacient sám, ak je schopný cvičiť a trénovať podľa inštrukcii odborníkov (za hospitalizácie ale i po prepustení).
Prognóza
Väčšina poranení mozgu, ak sú skôr ľahkého až stredne ťažkého charakteru, nespôsobujú trvalé následky ani dlhodobejšie zdravotné postihnutie. Menšie percento (najmä ťažkých a mnohopočetných) poranení mozgu má tendenciu zanechať závažné, dlhotrvajúce zdravotné psotihnutie. Trvalé následky sa vyskytujú v 10% ľahkých zranení, 66% stredne ťažkých zranení a pri 100% ťažkých zranení. Pritom i u najľahších zranení bývajú príznaky prítomné priemerne 3 týždne po úraze.