Úrazy mozgu – nepodceňujte úrazy a pády

Úrazy mozgu alebo pády či poranenia s úderom do hlavy sa stávajú veľmi často. Sú to nebezpečné situácie, v ktorých môže ísť o život, preto ich nesmieme nikdy podceniť.

Traumatické poranenia mozgu sú definované ako poškodenie mozgu v dôsledku vonkajších mechanických síl. Príkladom takýchto vonkajších síl je rýchle zrýchlenie alebo spomalenie, pád, výbuch či tlaková vlna  alebo bodné či strelné zranenie. Mnohé zranenia mozgu nie sú na prvý pohľad viditeľné, no následkom zranenia môže byť závažne dočasne alebo trvalé postihnutie (mozgu i celkových životných funkcií).

Traumatické porananie mozgu (úrazový mechanizmus) patrí spolu s mozgovou mŕtvicou k ochoreniam, ktoré zanechávajú najhoršie následky. Na rozdiel od mŕtvice ale úrazy mozgu prichádzajú v každom veku. Obzvlášť rizikové sú úrazy mozgu u detí. Niekedy dochádza k zámene pojmov a „úraz hlavy“ charakterizuje nielen úraz napr. tváre, oka, zubov atď. ale i v širšom zmysle slova úraz mozgu.

Úrazy mozgu (angl. traumatic brain injury tj. traumatické poranenie mozgu) sa obvykle klasifikujú na základe závažnosti, anatomických rysov zranenia, a mechanizmu poškodenia (mechanizmu poškodzujúcej sily). Podľa mechanizmu sa rozdeľujú na uzavreté (neprenikajúce) a penetrujúce (prenikajúce), kedy predmet alebo mechanická sila prenikne cez kryt mozgu t.j. lebku a obaly mozgu.

Úrazy mozgu – prejavy a príznaky

Príznaky

zranenia mozgu po úraze sú závislé na type zranenia (difúzne alebo fokálne) a závisia od časti mozgu, ktorá bola poškodená. Bezvedomie býva častejšie ale trvá dlhšie u úrazov s poranením na ľavej strane mozgu, než pre tie so zranením na pravej. Symptómy sú vždy výrazne závislé na závažnosti zranenia a môžu sa veľmi rýchlo vyvíjať (napr. pacient s nerovnakými zrenicami môže za niekoľko minút upadnúť do bezvedomia a za niekoľko hodín zomrieť!).

Pri ľahkom až miernom úraze mozgu pacient môže zostať pri vedomí, alebo môže stratiť vedomie len na veľmi krátky čas. Buď si stratu vedomia pacient ani okolie pacienta vôbec neuvedomí, ale pacient nadobudne vedomie po sekundách až niekoľkých minútach. Vtedy je veľmi zvádzajúce nevenovať zraneniu väčšiu pozornosť, na bezvedomie sa môže kedykoľvek opäť objaviť, preto každý úraz hlavy s bezvedomím patrí na pohotovosť a v prípade akýchkoľvek patologických príznakov pri vyšetrovaní pacienta je indikované zobrazovacie vyšetrenie mozgu (najčastejšie CT).

 Iné príznaky

ľahkého zranenia mozgu zahŕňajú bolesti hlavy, vracanie, nevoľnosť, nedostatok koordinácie rúk a nôh, závraty, poruchy rovnováhy, rozmazané videnie alebo  pocit unaveného zraku, zvonenie v ušiach, pachuť v ústach, únava alebo letargia a zmeny v spánku. Kognitívne (rozumové) a emocionálne príznaky sú taktiež časté. Patria k ním zmeny nálady alebo správania, zmätenosť, problémy s pamäťou, koncentráciou, pozornosťou, alebo „ťažkopádnym“ myslením.Tieto „mierne“ symptómy môžu byť prítomný i v krátkom čase po  stredne ťažkom a ťažkom poranení mozgu. Po takzvanom lucídnom (pacient je pri vedomí) intervale ale pacient upadne do bezvedomia a je nutné ho urýchlenie transportovať do nemocnice záchannou službou.

Osoba po závažnom úraze mozgu bude mať pravedepodobne neustupujúce bolesti hlavy, opakované vracanie, kŕče končatín (epileptický záchvat), neschopnosť prebudiť sa, rozšírenie jednej alebo oboch zorníc, ak bude pri vedomí, môže mať nezrozumiteľnú reč alebo vôbec nehovoriť (afázia), môže popisovať slabosť alebo necitlivosť v končatinách, stratu koordinácie, zmätenosť, nepokoj, môže byť agresívny a neusmerniteľný.

Úrazy mozgu často spôsobia i dlhodobejšie výpadky kognitívnych (rozumových) funkcii – zmeny nálady, apatia alebo naopak nekľud, impulzívne prejavy alebo naopak ťažkosti s uvažovaním, rozhodovaním a ťažkosti napr. pri učení alebo dlhodobejšej intelektuálne náročnej činnosti (čítanie dlhšieho textu, rozprávanie v cudzom jazyku, …).

 Mozog

je vnútri lebky uzatvorený v relatívne tesnom priestore. Okolo neho, medzi lebkou a mozgom cirkuluje kvapalina – mozgo-miechový mok. Vďaka mozgo-miechovému moku, v ktorom mozog doslova „pláva“ je relatívne chránený pred nárazmi a zmenami polohy (zotrvačnosťou tekutina spomalí mozog). Keďže však uzavretý priestor lebky neumožňuje mozgu výraznejšie zmeny veľkosti alebo tlaku tekutiny, je po zranení mozgu jedným z faktorov určujúcich osud pacienta i to, ako sa mení tlak vnútri lebky. Ak medzi lebku alebo vnútri v mozgu vytečie z krvných ciev (žíl alebo tepien), krv začne okamžite mozog utláčať a výsledkom môže byť dočasné alebo trvalé poškodenie mozgu.  Keď tlak vnútri lebky (intrakraniálny tlak , angl. skratka ICP) vzrastie príliš vysoko, môže to byť i smrtelné. Príznaky zvýšeného tlaku (ICP) sú najmä porucha vedomia, zmeny úrovne vedomia (ospalosť, spomalená reakcia na vonkajšie podnety) , ochrnutie alebo oslabenie na jednej strane tela, a rozšírenie zreníc, prípadne slabá či žiadna reakcia na osvetlenie zorníc. Pomalý tep srdca s vysokým krvným tlakom a nedostatočné (pomalé alebo plytké či striedavo rýchle a pomalé) dýchanie je klasickým a veľmi typickým prejavom výrazného zvýšenia tlaku vnútri lebky (ICP). Abnormálna poloha končatín (natiahnuté vedľa tela, alebo ruky ohnuté v lakťoch na bruchu s vystretými nohami a dovnútra vtočenými chodidlami) sú charakteristické pre ťažké zranenie mozgu alebo vysoký vnútrolebkový tlak, a patria medzi prognosticky zlé znamenie.

Malé deti so stredne ťažkou až ťažkou traumou mozgu môžu mať vyjadrené len niektoré z týchto príznakov, najčastejšie sa objavuje len problém s komunikáciu (krik, zľaknutie, ospalosť). Medzi ďalšie príznaky u malých detí patrí pretrvávajúci plač, neschopnosť ukľudnenia, apatia, odmietanie sania alebo jedenia, a podráždenosť.