Ako ďalej po mozgovej príhode (porážke)?

[ A+ ] /[ A- ]

Na inom mieste si môžete prečítať, čo je to cievna mozgová príhoda, ako sa prejavuje a ako sa dá liečiť či ako jej predchádzať. Ak mozgovú príhoda prekonal váš blízky alebo nebodaj vy sám, čítajte ďalej.

Pri resp. po mozgovej príhode dochádza najčastejšie k nasledujúcim príznakom:

  • oslabenie alebo úplné obmedzenie pohybu končatín na polovici tela
  • poruchy výslovnosti, porozumenia reči alebo úplná strata schopnosti rozprávať
  • zhoršenie stability sedu, stoja a poruchy chôdze, neobratnosť pohybov končatín
  • „zanedbávanie“ jednej polovice tela, neuvedomovanie si jednej polovice tela
  • poruchy prehĺtania, obtiažne prehĺtanie tekutín
  • poruchy močenia alebo vyprázdňovania
  • ťažkosti s pamäťou, s myslením a riešením problémov
  • zhoršenie zraku alebo poruchy videnia (dvojité alebo neostré videnie, výpadky zorného poľa)
  • stuhnutosť
  • ťažkosti so sebaobsluhou a bežnými dennými činnosťami

Ako postupovať po mozgovej príhode

Pri diagnóze mozgovej príhode najčastejšie pacient zostáva niekoľko dní až týždňov v nemocnici. V rámci diagnostiky absolvuje obvykle vyšetrenie počítačovým tomografom (CT), niekedy i vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI). Pacientovi sa odoberie krv, určuje sa množstvo laboratórnych parametrov (hladiny minerálov, enzýmov, zápalových proteínov, krvný obraz, zrážanlivosť apod.). Podľa výsledkov týchto úvodných vyšetrení prebiehajú ďalšie doplňujúce vyšetrenie, pravidlom je ultrazvukové vyšetrenie mozgových ciev, ktoré niekedy je nutné upresniť i vyšetrením ciev s kontrastnou látkou (CT alebo MR angiografia).

Je taktiež nutné sledovať interný stav pacienta, najmä hodnoty tlaku krvi, doplňuje sa i echoakrdiografické vyšetrenie (ultrazvuk srdca). Už počas hospitalizácie sa podľa momentálneho stavu pacienta začína nielen jeho medikamentózna liečba (infúzna alebo tabletková) a najmä intenzívna rehabilitácia.

Mnoho pacientov je sklamaných a/alebo prekvapených, ak im lekár oznámi, že najlepšia a najrýchlejšia cesta k zlepšeniu neurologického postihnutia (tj. príznakov ktorými sa cievna príhoda prejavila) nie je prostredníctvom medikamentov, ale najmä cestou rehabilitácie. Po mozgovej príhode je práve cielené špeciálne cvičenie najdôležitejšou súčasťou rekonvalescencie. Pomáha zlepšovať silu, koordináciu, výdrž i istotu a sebadôveru v pohyboch a postupne opäť získavať stratené schopnosti.

Cieľom rehabilitácie po cievnej príhode nie je len tréning pohybu alebo napr. reči. Podstatou celého procesu (ktorý môže byť podľa závažnosti stavu pacienta dlhý a personálne, časovo i priestorovo náročný) je maximalizovať mieru nezávislosti, sebestačnosti a s tým súvisiaceho sebavedomia a pocitu zdravia – stručne povedané pomôcť pacientovi obnoviť stratené znalosti a schopnosti.

Úlohou lekára (neurológa, ale často i rehabilitačného lekára, logopéda a ďalších odborníkov), ktorý vás ako prvý po cievnej príhode ošetruje, je diagnostikovať presný rozsah postihnutia a určiť, či je pre pacienta rehabilitácia vhodná a akou formou je vhodné ju aplikovať. Väčšine pacientov po cievnej príhode sa stav (a miera postihnutia) postupne zlepšuje. No rýchlosť tohto zlepšovania a rozsah celkového zlepšenia môže rehabilitácia ovplyvniť výraznejšie než najdrahšie a najmodernejšie lieky! Pritom samotné fyziologické opravné mechanizmy v mozgu taktiež obvykle začnú okamžite pôsobiť, takže často sa príznaky cievnej príhody pomaly zlepšujú i u ľudí, ktorý napriek zjavným príznakom nikdy nevyhľadajú lekára a nepodstúpia žiadnu liečbu – tento postup však nemožno odporúčať, nakoľko je vysoké riziko rozvoja súvisiacich komplikácii a cievna príhoda sa bez vhodnej liečby a najmä prevencia môže v krátkom čase zopakovať s podstatne vyššou intenzitou príznakov.

Pacienti po cievnej príhode majú vysoké riziko opakovania cievnej príhody (najviac v prvom roku po prvej príhode).


Ako minimalizovať riziko ďalšej cievnej príhody sa dozviete v ďalšom článku. Stručne zosumarizované, je vhodné dodržiavať nasledovné:

  • prestať fajčiť
  • minimalizovať príjem alkoholu (povoľuje sa pohár červeného vína denne)
  • kontrolovať si krvný tlak (domáce tlakomery sú už lacnejšie než pár krabičiek cigariet!)
  • navštevujte svojho praktického lekára, nechajte si sledovať hladinu krvného cukru a cholesterolu, berte nasadené lieky (prevenciu ďalších mozgových príhod)
  • snažte sa pestovať každý deň aspoň 30 minút fyzickej aktivity

Môžem po cievnej príhode šoférovať?

Táto otázka sa nedá stručne a všeobecne zodpovedať, ak je miera postihnutia hybnosti končatín minimálna, môžete už z nemocnice odísť vlastným autom (no neodporúčam to). Obvykle je nutné overiť schopnosť vedenia vozidla pod dohľadom druhej osoby a konzultovať možnosť šoférovania  s ošetrujúcim lekárom. Treba dávať veľký pozor najmä na iné než pohybové ťažkosti, ktoré môžu vedenie vozidla značne narúšať alebo výrazne zvýšiť riziko nehôd. Vodič si to nemusí hneď po nasadnutí do auta uvedomiť. Nebezpečné sú najmä výpadky zorného poľa, necitlivosť horných alebo dolných končatín, dvojité alebo neostré videnie, výpadok sluchu, či stratu schopnosti porozumieť dopravným značkám!

Ako sa správať a pristupovať k pacientovi po cievnej mozgovej príhode?

Táto otázka je veľmi častá, hoci sa zdá, že je to úplne jasné. Totiž, že každý pri komunikácii so svojim blízkym vycíti, ako sa správať, o čom hovoriť alebo naopak aké témy a debaty obchádzať. V skutočnosti sa príbuzní často chcú uistiť o dvoch veciach: jednak či na pacienta nie sú príliš „tvrdý“, tj. snažia sa ho prinútiť k vyššej aktivite, cvičeniu, rehabilitácii, komunikácii apod. alebo naopak sú príliš „mäkký“, snažia sa pacienta odstaviť od väčšiny prác a denných aktivít s tendenciou udržať mu status „pacienta“ zbytočne dlho. Vždy je nutné zachovať si zdravý nadhľad, skúsiť sa pozerať na celú situáciu očami pacienta a taktiež nechať si od lekára podrobne vysvetliť, v čom konkrétne bude ich príbuzní obmedzený a kde naopak môže úplne samostatne fungovať.

Niektorí pacienti považujú cievnu príhodu za ranu osudu, za ktorú sa hanbia alebo sa ju snažia skrývať. Snažia sa ju aj utajovať alebo rôzne bagatelizovať. V takých prípadoch sa niekedy vypláca  prijať ich hru, no súčasne sledovať, či ich prístup nezájde až do nezdravých medzí.Tj. či neprestanú brať lieky alebo celkom odmietnu rady lekára. Bohužiaľ sa nájdu i takí jedinci, čo cievnu príhodu považujú za ďalšiu výnimočnosť ich osobnosti a zotrvávajú v pozícii pacienta dlho po tom, čo ich ťažkosti odozneli. Celkom zriedkavo, no vyskytujú sa i prípady s cieľom určitej finančnej kompenzácie napr. cestou invalidného dôchodku a pod. Taká situácia vyžaduje veľkú trpezlivosť a spoluprácu rodiny, aby „nekonečného“ pacienta postupne opäť zapojili do bežného života.

Rehabilitácia po mozgovej príhode

Presné postupy, ako rehabilitovať po cievnej mozgovej príhode, môžu byť rozvedené na stovky strán odborných publikácii. Vzhľadom na ich obmedzenú dostupnosť na Slovensku i v ČR sa pokúsime v ďalších častiach tohto seriálu zhrnúť najvhodnejšie postupy. V spolupráci s logopédom pripravujeme taktiež stručný súbor cvičení na tréning výslovnosti a zlepšovanie porúch reči. Keďže s cievnymi príhodami často súvisia nielen fyzické ale i psychické ťažkosti, budeme sa venovať i psychickým problémom po cievnych príhodách.

Môže sa Vám ešte páčiť...