Senior v nemocnici

Celá naša populácia starne… ako sa zvyšuje priemerný vek obyvateľstva, mala by sa zmeniť i starostlivosť o starších ľudí – ako doma, tak i v nemocniciach. Bohužiaľ, zatiaľ sa v tomto smere u nás stav vôbec nezmenil. Zatiaľčo v domácom prostredí je človek sám sebe pánom, v nemocnici sa musí podriadiť niekedy takmer vojenskému režimu.

O piatej budíček, odbery krvi, ranná toaleta, potom úmorne počítať minúty kým za dve hodiny nedorazia raňajky, potom vypiť pár deci vývaru zo starých ponožiek (= hnedá tekutina je označovaná ako čaj!), absolvovať vizitu, plánované i neplánované vyšetrenia a počkať si na obed. Napriek nutričným špecialistom, ktorí majú pôsobiť v každej nemocnici, pacient dostane na obed často studené a tvrdé jedlo, ktoré buď zje so zaťatými zubami alebo ho už na začiatku prejde chuť… to znamená, že bude celé popoludnie sedieť hladný a spoliehať sa na dovoz stravy od príbuzných, prípadne bude trpezlivo očakávať večeru – ktorá však bude obvykle ešte studenšia ako obed, prípadne celkom studená (tj. chlieb a syr alebo pomazánka).

Ledva pacient doje večeru, sestričky ho uložia spať… podľa úbytku slnečného svetla si možno aj povie, že sa blíži noc, hoci nie je ani šesť hodín večer… no sliepňavé žiarovky na izbách neumožňujú čítať alebo nebodaj sa venovať nejakým ručným prácam či lúšteniu krížoviek. A tak pozerá do steny alebo myslí na smrť ako na vyslobodenia z tej oázy milosrdenstva (=nemocnica).

Takto to chodí už desiatky rokov vo väčšine slovenských nemocníc… Prečo?

Režim v nemocnici často nemá žiadnu logiku!

Neexistuje žiadny medicínsky ani ľudský dôvod, prečo by sa pacienti v nemocniciach museli budiť uprostred noci (5 hodín v noci ešte nie je ráno!). Veľakrát pacienti podľahnú pocitu, že v nemocnici je nutné bez ohľadu na osobné nepohodlie, duševné útrapy a každodenné nepríjemné pocity bezvýhradne prijímať nariadenia… najmä starší pacienti majú veľký problém zvládnuť psychický stres, ktorý so sebou prináša často dlhodobá hospitalizácia, mnoho vyšetrení, transport, zmena stravy, liekov, množstvo cudzích ľudí na oddeleniach a na chodbách… iste by si každý spomenul na ďalšie nepríjemnosti, ktoré pribuzní alebo známi popisovali ako smutno-vtipné zážitky z nemocnice.

Bolo by smiešne domnievať sa, že jednotlivec môže zmeniť molocha v podobe rigídneho nemocničného systému – no vždy je možné urobiť čo-to aspoň pre svojho blízkeho, ak sa ocitne v dôsledku zdravotných problémov v nemocnici.

Ako pomôcť seniorovi počas hospitalizácie?

Aby sa predišlo nepríjemným pocitom seniorov v nemocnici, je tu krátky súhrn rád, spracovaný z osobných skúseností a na základe doporučení z edukačného programu HELP (Hospital Elder Life Program – stránky v angličtine).

• žiadna plánovaná hospitalizácia by sa nemala utajovať – nikto nemá rád prekvapenia (odmietavé stanovisko sa dá vždy zmeniť priateľskou diskusiou s dôrazom na nutnosť hospitalizácie ako súčasť dobrej starostlivosti!)
• starší človek napriek veku a prípadným poruchám pamäti a myslenia má stále svoju dôstojnosť a vážnosť – rešpektujte ho, pýtajte sa ho na jeho názor a pomaly a trpezlivo (viem že je to ťažké a náročné, zažil som to stokrát) vysvetľujte a doporučujte… dosiahnete oveľa viac než rozkazmi a ultimátami
• v nemocnici každý ocení čo najviac domáce prostredie (hoci na Slovensku je to často ťažké  a nemocnica vyzerá ako dávno opustený výcvikový tábor), pomôžte mu prinesením obľúbeného vankúša či deky, teplých papúč, hrnčeka na pitie na ktorý je zvyknutý, modlitebnej knižky apod.
• nezabudnite na všetky pomôcky, ktoré používa – okuliare (tie, ktoré nosí a nie ktoré používal pred desiatimi rokmi!), načúvací prístroj, barle, chodítko, vozík ktorý vie ovládať…
• mnoho seniorov sa snaží za každú cenu zakrývať svoju závislosť a zníženú schopnosť sebaobsluhy – napriek ich slovnému uisteniu sa musíte i podľa skutočného stavu presvedčiť, v čom všetkom potrebuje pomoc alebo asistenciu (napr. môže tvrdiť, že pije dosť a sám sa zvládne napiť, no pohár na stole je stále plný apod.)
• čím sme starší, tým ťažšie si zvykáme na zmeny – niekto potrebuje pred spaním počúvať z rádia správy, iní zhltnú hrubú knihu krížoviek každý týždeň – najmä pri dlhodobej hospitalizácie je vhodné zachovať čo najviac aktivít z domáceho prostredia (rádio, malý prenosný televízor, noviny, obľúbená fotografia alebo kvet)
• dostatok duševných podnetov zabraňuje zhoršeniu psychického stavu a slúži ako prevencia delíria a iných psychiatrických chorôb, na ktoré sú seniori v nemocnici vysoko náchylní! (ak nemôžete prísť každý deń na návštevu, zaistite pre pacienta mobilný telefón a denne mu telefonujte, zlepšite mu náladu alebo sa podeľte o svoje zážitky z celého dňa – on na rozdiel od vás prežil deň civiac na bielu nemocničnú stenu prípadne na chorých a umierajúcich… nepotrebuje počúvať o vašich problémoch alebo o tom, že máte veľa starostí a nestíhate sa do nemocnice dostať…)
• ak prejavíte o príbuzného skutočný a hlboký záujem vy, prejaví ho i nemocničný personál (je to smutné, ale je to tak…)
• ak je senior vytrhnutý zo svojho prostredia, veľmi rýchlo sa môžu objaviť poruchy pamäti, poruchy myslenia – tieto ťažkosti sú obvykle len prechodné a spôsobené práve šokom zo zmeny prostredia a nedostatku vonkajších podnetov… ak takéto ťažkosti spozorujete skôr ako ošetrujúci personál, informujte ho vy
• mnoho seniorov sa doslova „hanbí“ referovať o svojich intímnych problémoch – lekári i sestričky ocenia, ak ich informujete o vrtochoch, problémoch alebo obavách vášho príbuzného, budú môcť lepšie pomôcť a zlepšiť jeho stav.
• Ak sa počas hospitalizácie v dôsledku ochorenia zmenil pohybový alebo duševný stav vášho príbuzného, zaujímajte sa o možnosť rehabilitácie alebo domáceho cvičenia, čím intenzívnejšia stimulácia, tým lepší a skorší výsledok rehabilitácie.
• Ak je z povahy diagnózy zrejmé, že senior zostane čiastočne alebo úplne imobilný, skúste triezvo odhadnúť svoje psychické i fyzické sily a zvažujte čo najskôr ďalší osud vášho príbuzného – ak vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť, je obvykle nutné hľadať sociálne zariadenie, ak je čiastočne sebestačný, je možné zaistiť domácu ošetrovateľskú starostlivosť alebo sociálnu pomoc. Čím skôr sa rozbehne kolotoč byrokatrickej mašinérie (behanie s papiermi po úradoch trvá obvykle týždne až mesiace!), tým skôr bude senior v pre neho síce novom, no už stabilnom prostredí…
• ak si neviete rady, v nemocniciach a na miestnych úradoch pracujú veľmi skúsené sociálne sestry, ktoré vám môžu podať pomocnú ruku vo forme kontaktov, formulárov, referncii apod.

Nebojte sa pridať svoje rady a skúsenosti do komentárov pod článkom.