Syndróm nepokojných nôh – RLS

Syndróm nepokojných nôh alebo syndróm nepokojných končatín (skr. RLS z anglického Restless Legs Syndrome) je neurologická diagnóza, ktorá je charakterizovaná nepríjemnými pocitmi najmä v oblasti dolných končatín pri pokojnom sede alebo ležaní (najčastejšie pri zaspávaní). Je nutné zdôrazniť, že tieto pocity sú celkom odlišné od pocitov „bodania a pálenia“, ktoré sú prítomné pri poruche prekrvenia končatiny (náhlom obmedzení prietoku krvi).

Prejavy RLS

Pocity, ktorými pacienti svoje problémy popisujú, sú: pichanie, svrbenie, dráždenie, mravenčenie, ťahanie, napínanie,…  (pocit je len veľmi zriedkavo popisovaný ako bolestivý!!!), skrátka pocit bližšie nešpecifikovateľného no nie práve príjemného vnemu, ktorý je možné odstrániť alebo zmierniť len neustálym pohybom končatín.  Preto je výraz syndróm nepokojných nôh mimoriadne výstižný 🙂 Maximum pocitov udávajú pacienti v kľude, vo večerných alebo nočných hodinách, na lôžku alebo pri zaspávaní. Ráno a v priebehu dňa sú tieto symptómy prítomné len veľmi zriedkavo. Pocity prichádzajú alebo sa zvýrazňujú zásadne keď sú končatiny v kľude, zmierňujú sa alebo celkom vymiznú pri pohybe končatín.

Nevedomky…

Pacienti si často uvedomia, že celkom mimovoľne pohybujú palcami na nohách, ohýbajú prsty alebo naťahujú nohu do špičky – najmä keď v kľude sedia pri televízii alebo ležia pri zaspávaní. Z tohto dôvodu ľudia často hovoria o osobách trpiacich RLS ako o nervóznych či nepokojných. Keďže pacienti trpiaci RLS zmierňujú nepríjemné pocity neustálym pohybom končatinami, ich kvalita spánku je často výrazne znížená. Osoby s RLS môžu trpieť v dôsledku tohto ochorenia závažnými poruchami spánku.

Syndróm nepokojných nôh ovplyvňuje pacientov takmer vo všetkých bežných denných aktivitách. V nadväznosti na poruchy spánku trpia mnohí pacienti nadmernou dennou spavosťou. Často nevydržia pokojne sedieť, dlhšie transporty sú pre nich veľmi nepríjemné, v priebehu schôdzí či rokovaní pôsobia „nervózne a netrpezlivo“.

Príčiny

Cca 15% populácie niekedy v priebehu života majú syndróm nepokojných nôh. Častejšie sa vyskytuje vo vyššom veku, a mierne častejšie trpia na RLS ženy. Je ťažké určiť vek či obdobie, v ktorom sa najčastejšie začnú prejavovať symptómy RLS. Väčšina diagnostikovaných pacientov má 30-60 rokov, no najväčšie množstvo pacientov zostáva po celý život nediagnostikovaných. Syndróm nepokojných nôh sa vyskytuje i vo vyššom veku – prvýkrát i u pacientov nad 80 rokov, ale i u trojročných detí. Približne tretina až polovica prípadov RLS je dedičná, spôsob dedičnosti a možnosť diagnostiky je v súčasnosti predmetom intenzívneho medzinárodného výskumu. Deti ročičov, ktorí trpia RLS, majú výrazne vyššiu šancu výskytu RLS a prejavy bývajú závažnejšie. Niektoré prípady RLS sú sekundárne, teda sú následkom iných stavov a ochorení. Ženy často trpia RLS v priebehu tehotenstva. Poruchy výživy, ako je nedostatok vitamínov, jednostranná diéta alebo metabolické ochorenia (cukrovka) či tráviace ťažkosti, sú často podkladom pre vznik RLS. Usudzuje sa, že RLS sa môže prejaviť pri poruchách mikrocirkulácie v dolných končatinách a pri anémii z nedostatku železa. Vo väčšine prípadov sa však dedičný ani iný vyvolávajúci faktor nedarí nájsť.

Pozor na kávu

Intenzitu RLS môže významne ovplyvniť príjem kofeínu. Nadmerný prívod kofeínu do organizmu v niektorých dokumentovaných prípadoch ovplyvnil RLS a pri vysadení pitia kávy sa symptómy zlepšili alebo celkom vymizli.

Diagnostika a liečba syndrómu nepokojných nôh

Diagnózu urobí lekár (obvykle neurológ alebo lekár v spánkovom laboratóriu) z anamnézy po vylúčení iných príčin týchto nepríjemných pocitov (polyneuropatia a pod.). Spoľahlivým vodítkom pre určenie diagnózy je fakt, že máte nepríjemné pocity v končatinách, že najviac týchto pocitov máte v kľude a pri zaspávaní, a že pri pohybe končatinami tieto pocity sa zmierňujú alebo celkom vymiznú. Ďalším krokom je zistenie metabolickej alebo genetickej príčiny tejto choroby a taktiež zistenie prípadných primárnych ochorení, ktoré predchádzali vzniku RLS. Najmiernejšie prípady RLS je možné ovplyvniť vysadením stimulujúcich látok z výživy a pravidelným telesným cvičením. Ak je podkladom pre rozvoj RLS výživová porucha, je možné ovplyvniť príznaky kompenzáciou tejto poruchy (obvykle napr. vitamín B12, kyselina listová, železo, atď.). Pri závažnejších prípadoch RLS je možné zvoliť z niekoľkých skupín liečiv. Do úvahy prichádzajú preparáty označované agonisti dopamínu (napr. pramipexol), no i analgetiká zo skupiny opioidov, alebo tlmiace (najmä benzodiazepínové) preparáty. Dôležitejšie než samotný výber preparátu je jeho nasadzovanie a dávkovanie. Nasadzovanie a vedenie tejto terapie je preto nutné zveriť do rúk odborníkovi – diagnózu a terapiu môže určiť neurológ alebo lekár špecializovaný na spánkové poruchy.