Synchronizácia mozgových vĺn – mýtus či fakt?

[ A+ ] /[ A- ]

V minulých dňoch sa objavil na stránkach populárneho časopisu s číslicou 7 v názve článok na tému „binaurálnych zvukov“ a preberá sa tam v podstate synchronizácia mozgových vĺn. Podobné témy sa často objavujú v médiach i pod názvami „psychowalkman“, „super-učenie“, „EEG synchronizácia“ či „synchronizácia mozgu“.

epilepsia - výboje v mozgu

Podstatou týchto článkov býva len zriedkavo vysvetlenie zaujímavej a komplikovanej situácie s vnímaním periodických dejov (zvukov, svetla, vibrácii) ľudským telom. Oveľa častejšie sa podobné texty objavujú ako súčasť reklamy či marketingovej masáže s úlohou predať nejaký prístroj (Psychowalkman), hru (EEG biofeedback) alebo médium (najnovšie sú to MP3ky s nahratými „vlnami“).

Takéto „naladenie“ zažívame v skutočnosti denne: pri počúvaní hudby, pri vnímaní hluku motora v aute či šumenia vody či dažďa (preto sa pri monotónnej jazde v aute alebo pri zvuku vĺn či dažďa tak dobre spí). Pre kojencov býva kľúčom k zaspaniu často nie školený hlas matky spievajúcej uspávanku, ale bzukot pračky, cesta v aute alebo šumenie vysávača (podobné zvuky vnímalo mimochodom dieťa už v maternici…).

Súčasťou neuropsychologických poučiek je to, že ľudská pozornosť dokáže naraz vstrebať približne 5 faktov, zvyšné informácie vypúšťa. Preto namiesto omáčky len tých 5 faktov:

  1. náš mozog vníma rytmus (frekvenciu) svetla či zvukov (resp. akýchkoľvek vibrácii) a tieto frekvencie v ňom dokážu vyvolať určité zmeny; vedecky relatívne overená hypotéza je, že určité neuróny v mozgu sa dokážu „naladiť“ na vonkajšie frekvencie (tj. rezonovať) a túto frekvenciu si aj navzájom odovzdávať
  2. Predstava ľudí propagujúcich „synchronizáciu“ mozgových vĺn je, že keďže ľudský mozog má vlastnú elektrickú aktivitu s rôznymi frekvenciami (od základnej bdelej aktivity alfa, cez rýchlejšiu „stresovú“ beta“, až po tlmenú a spomalenú delta a theta), mohol by sa mozog „naladiť“ na zvonka vnímanú frekvenciu podľa toho, aký stav chceme dosiahnuť (na učenie frekvenciu alfa, na zaspanie delta či theta)
  3. ideálnym príkladom na pochopenie toho, čo sa v mozgu vlastne deje sú naše pocity pri vnímaní hudby – jej rýchlosť/pomalosť, rytmus a melódia dokážu do určitej miery ovplyvniť, ako sa cítime.
  4. Výraznejší vplyv má stimulácia, ktorú vnímame napr. cez slúchadlá s vyradením ostatných zmyslov – obmedzenie ostatných zmyslov zvýši našu pozornosť a „citlivosť“, navyše si mozog z dvoch odlišných informácii v ušiach vyvodzuje a spracúva zaznamenané rozdiely – napríklad priestorové rozloženie zvuku pri tzv. stereofónnom zázname nahrávky
  5. v prípade „zázračných“ prístrojov sa veľmi často počíta s tzv. placebo efektom snaženia sa – keď som investoval do prístroja, budem sa učiť/cítiť/myslieť/spať lepšie (nehodiace sa škrtnite) a očakávaný účinok na človeka je veľmi individuálny a vopred neodhadnuteľný – v 90-tych rokoch bolo veľmi populárne napríklad učenie cudzích jazykov „v hladine alfa“ alebo s využitím rôznych „psychowalkmanov“, publikované štúdie či pokusy však obvykle neukázali výraznejší rozdiel, alebo boli robené úplne bez kontrolnej skupiny (tj. neexistovala iná skupina ľudí, ktorá by sa učila alebo robila to isté BEZ psychowalkamana).

Súhrn: ak chcete vyskúšať synchronizáciu mozgových vĺn, nemusíte kupovať žiadny prístroj. Môžete si cez slúchadlá v MP3 prehrávači či priamo v počítači pustiť špecialny zvukový súbor a vyskúšať efekt. So skúsenosťami sa môžete podeliť napríklad aj v diskusii pod článkom. Príklady súborov máte tu:

„Super-učenie“:

Koncentrácia, nabudenie:

Ak používate na počúvanie hudby svoj mobilný telefón, synchronizáciu mozgových vĺn si môžete vyskúšať na androidovom telefóne v tomto programe, alebo na iphone tu. Správna funkcia bude vo všetkých prípadoch zaistená len počúvaním cez slúchadlá a nie cez reproduktory telefónu či počítača.

 

Môže sa Vám ešte páčiť...