Liečba epilepsie
Mnoho pacientov trpiacich epilepsiou kladie ako prvú otázku v ambulancii, či je možné nahradiť „chémiu“ tj. napr. či je možná liečba epilepsie inými postupmi a doporučeniami. Odpoveď nie je jednoduchá, no súčasťou každej antiepileptickej liečby (hoci je to málo zdôrazňované) je práve tá iná, tzv. nefarmakologická liečba. Táto základná, režimová liečba, výrazne znižuje u pacienta riziko záchvatu, môže zmierniť priebeh záchvatu a taktiež zabrániť prípadným zraneniam.
Režim je základná liečba epilepsie
V prvom rade je nutné spomenúť životosprávu – zákaz alkoholu (absolútny!), pravidelný spánok a taktiež vyhýbanie sa špecifickým provokačným faktorom. Pod pravidelným spánkom sa myslí jeho dostatok, no tiež jeho kvalita – každé zaspávanie i prebúdzanie totiž zvyšuje riziko epileptického záchvatu.
Pozor na poruchy spánku
U pacientov s poruchami spánku (mnohokrát nesúvisiacimi s epilepsiou) je nutné pátrať po ich príčinách a tieto príčiny odstraňovať. Pacient môže mať napr. poruchu dýchania v spánku a mnohokrát za noc sa dostať do bdelého stavu s následným záchvatom. Alebo sa môže vyskytovať u pacienta syndróm nepokojných končatín, ktorý najmä v úvode noci znižuje kvalitu spánku.
Pacienti s epilepsiou by nikdy nemali pracovať v nočných zmenách, a mali by sa vyhýbať nárazovým dlhodobým prácam s nedostatkom či nepravidelnosťou spánku. Ak nie je možné sa celkom takýmto obdobiam vyhnúť, je nutné ich aspoň minimalizovať, alebo pracovať takýmto spôsobom len v období stabilizovaného stavu a nie napr. ak súčasne prebieha zmena liečby alebo zvyšovanie či znižovanie dávky lieku.
Obmedzte riziko zranenia
U pacientov s častými záchvatmi (najmä tzv. generalizovanými) je nutné preventívne upraviť podmienky v okolitom prostredí (v byte, na pracovisku) tak, aby nedochádzalo pri pádoch resp. záchvatoch k zbytočným zraneniam.
- nábytok a vybavenie v miestnostiach by nemal mať ostré rohy, hrany
- predmety v blízkosti pacienta by nemali byť ostré alebo rozbitné (napr. sklenené)
- podlahové plochy by mali byť dostatočne drsné a podľa možnosti i mäkké, aby nedošlo k pošmyknutiu a pri páde sa pacient nezranil úderom o tvrdú podlahu
- v kuchyni a pri varení používať bezpečné spotrebiče (napr. vybavené detskými poistkami, plynové sporáky s ochranou proti úniku plynu, drezy a umývadlá s bočným poistným odtokom proti pretečeniu apod.)
- na balkónoch, schodiských, lodžiach či terasách inštalovať vždy dostatočne vysoké zábradlie, odolné proti rozbitiu (nie sklenené!)
- mobilný telefón alebo núdzový vysielač (napr. vo forme náramku na ruke alebo prívesku na krku) nosiť pri sebe tak, aby bol pri zranení alebo po páde v dosahu
- v rámci zabezpečovacieho systému domu alebo bytu je možné využiť i tzv. „panic button“ tj. núdzové tlačidlo, ktorým môže pacient privolať pomoc (záchranku, políciu), takýto „panic button“ môže byť inštalovaný na stene miestnosti alebo fungovať bezdrôtovo cez diaľkové ovládanie
- nosiť pri sebe základnú informáciu o ochorení a kontakty na blízke osoby (ideálne najmä u rizikových pacientov tzv. psia známka na krku alebo na ruke)
- nosiť pri sebe mimo dom aspoň záchrannú základnú dávku liekov, ak by pacient zabudol zobrať pravidelnú dávku doma alebo v práci
Liečba epilepsie – základné pravidlá podľa doporučení svetových a slovenských aktuálne platných guidelines)
- liečba „farmakologická“ tj. nasadenie liekov sa obvykle začína až po DVOCH epileptických záchvatoch, pričom tieto záchvaty boli spontánne, teda nevyprovokované inou činnosťou alebo látkou (výnimkou sú pacienti s veľmi vysokým rizikom spojeným s opakovaním záchvatu alebo keď existuje dostatok výsledkov z rôznych vyšetrení, ktoré potvrdzujú vysokú epileptickú aktivitu mozgu)
- liečba farmakologická nie je vhodná v prípade, že sa epileptické záchvaty objavili v krátkej dobe (cca 7-14 dní) nadväzujúcej na poškodenie mozgu (úraz, cievna príhoda apod.)
- liečba epilepsie sa nikdy nezačína na základe EEG nálezu, ale na základe klinických prejavov – teda prítomnosti a druhu záchvatov (lekár má liečiť pacienta a nie EEG nález)
- antiepileptické lieky sa môžu pacientovi nasadiť len v prípade, že je schopný on alebo jeho okolie dodržiavať predpísané dávkovanie a súvisiace opatrenia
- pokiaľ existuje dôvodný predpoklad, že pacient nie je schopný dodržiavať základné preventívne opatrenia (napr. chronický alkoholik), nie je možné farmakologickú liečbu začať ani v začatej liečbe pokračovať
- začatú liečbu nikdy nie je možné bezdôvodne a bez konzultácie s lekárom náhle prerušiť alebo ukončiť (vysoké riziko vzniku záchvatov)
- je nutné si uvedomiť, že antiepileptiká epilepsiu nedokážu „vyliečiť“, ale dokážu ju uspokojivo „liečiť“, tj. potláčať jej prejavy a zvyšovať záchvatový prah (znižovať pohotovosť mozgových buniek k epileptickým prejavom)
- výber konkrétneho lieku závisí nielen od typu záchvatov a formy epilepsie, ale taktiež od stavu pacienta, jeho veku, interného stavu (napr. funkcie pečene), plánovania tehotenstva apod., liek vhodný pre jedného pacienta môže byť celkom nevhodný pre iného pacienta, hoci sú v tom istom veku a majú podobné prejavy
- farmakologická liečba začína tzv. monoterapiou (jedným preparátom), a podľa efektu či naopak „neefektu“ sa najskôr zvyšuje dávka, alebo mení liek za iný, resp. pridáva sa druhý či tretí liek súčasne s prvým liekom – úspešnosť tohto postupu závisí veľmi od spolupráce s pacientom a jeho okolím, od podrobného popisu napr. zmeny charakteru epileptických záchvatov, stavu pacienta (ospalosť, agitovanosť, únava, kožné zmeny apod.) až po spoluprácu v presnom dávkovaní v stanovenom čase a napr. prispôsobenia podávania liekov príjmu potravín
- osobitnú opatrnosť je nutné venovať liečbe napr. pri deťoch a mladistvých, taktiež v prípade gerietrických pacientov
- extrémnu opatrnosť a pozornosť treba venovať liečbe v prípade rizika tehotenstva – množstvo antiepileptík má vplyv na tehotenstvo a vývoj plodu, preto budúce matky by mali svoje tehotenstvo konzultovať zásadne s lekárom, vyhýbať sa náhodnému nechránenému styku a v prípade počatia ihneď informovať svojho lekára
- náhle vysadenie liekov napr. pri náhodnom zistení tehotenstva nie je riešením, naopak môže poškodiť matku i plod!
Nežiadúce účinky liečby epilepsie
Existuje len málo liekov, ktoré nemajú žiadne nežiadúce účinky. Tieto účinky však obvykle nepredstavujú žiadne zdravotné alebo iné riziko, v niektorých prípadoch však môžu byť dosť výrazné a spôsobiť nutnosť výmeny preparátu alebo úpravy dávkovania. Taktiež sa môže stať, že pri dostatočnom zmiernení prejavov epilepsie sa nežiadúce účinky síce neprejavia v plnej miere, ale sú prítomné a pacient sa musí rozhodnúť, či ich dokáže akceptovať (napr. občasná žalúdočná nevoľnosť alebo svrbenie) alebo sú takého charakteru, že liek je nutné okamžite vysadiť resp. vymeniť za iný (napr. pri nežiadúcej a nezvládnuteľnej ospalosti alebo pri útlme kostnej drene). V otázke nežiadúcich účinkov je kľúčová čo najväčšia otvorenosť a dôvera pri komunikácii s lekárom – spektrum dostupných antiepileptík je v SR tak široké, že sa až na vzácne výnimky darí nájsť lieky, ktoré budú pacientovi pomáhať bez toho, aby mu i ubližovali.
Na záver najdôležitejší fakt: ani najlepší a najdrahší liek nebude fungovať, ak pacient nebude dodržiavať režimové opatrenia.
Zdroje: Epilepsy society
Poprosím o vysvetlenie:Môj syn je epileptik absolvoval MR kde mu zistili mesoalnu sklerozu prosim vysvetlite mi čo to znamená a aký to môže mať dopad pre syna,pretože už teraz máme veľa problemov či to má vplyv na spravanie,nervozitu a pod javy ďakujem.
Dobrý deň, tzv. mesiálna skleróza je určitá porucha utvárania mozgových štruktúr, ktorá môže byť podkladom epilepsie. Dopad a všetky „možné“ príznaky je ťažké popísať, lebo prejavy sú veľmi variabilné a individuálne rozdielne. Najčastejšími prejavmi sú epileptické záchvaty. Nepíšete vek ani ďalšie pridružené ochorenia, no pokiaľ sa jedná o detský vek, je vhodné riešiť situáciu v spolupráci s detským neurológom. Ak máte ďalšie otázky, pýtajte sa. MK
Dobrý deň,
ako 11 ročná som dostala epi záchvat Grand mal,na základe pozitívneho EEG mi bola stanovená diagnóza epilepsia a nasadená liečba. Záchvat okrem toho prvého sa už nezopakoval. Dovod sa nezistil. Asi po 4 rokoch mi neurológ lieky postupne znižoval a od 16,5 roka veku som úplne bez liekov s negatívnym EEG. Mám 32 rokov,momentálne som bez liečby už skoro 16 rokov a 21 rokov uplynulo od prvého aj posledného záchvatu.Neurológa nenavštevujem už viac ako 10 rokov. Naposledy mi bolo robené EEG na moju žiadosť v septembri 2011 – negatívne. Mám 3-ročného zdravého syna,porod bol prirodzený bez komplikácií a v júli mám termín druhého porodu. V rodine sa epilepsia nevyskytuje. Aké je riziko,že by sa mi mohla choroba vrátiť? Aké je riziko dedičnosti u mojich detí? Veľmi sa bojím,aby som záchvat nedostala počas prododu,hoci prvý porod prebehol bez problémov tohoto charakteru. Može mať epilepsia súvis s vestibulárnym syndrómom? Za Vašu odpoveď veľmi pekne ďakujem.
Dobrý deň. Mojej 9 roč. dcéru diagnostikovali epilepsiu. Záchvat trval viac ako hodinu (teda po hodine sa druhej záchranke podarilo ju ako tak stabilizovať), neurológ jej predpísal lieky ktoré berie rána aj večer. Po nástupe do školy som chcela porosiť p. riaditeľku o uskladnenie diazepamu pre prípad záchvatu. Odmietla mi ho prevziať, že vraj jej ho nemôže podať, pre prípadnú nežiaducu reakciu. Chcela som sa vás spýtať aké máte skúsenosti s takýmto problémom. Č to nejde, alebo treba písomné povolenie od lekára, alebo ako postupovať.
Dobrý deň, s uskladnením alebo podaním tabliet či rektálnych prípravkov by nemal byť problém. Pokiaľ ho môže aplikovať rodič, môže ho aplikovať i učiteľ. Vhodné je pre pocit istotu učiteľa, podpísať mu prehlásenie, že v prípade, že by došlo k nežiadúcej reakcii apod. zodpovednosť za podanie na seba berú v plnom rozsahu rodičia dieťaťa. A čo sa týka konkrétneho postupu riešenia: je vhodnejšie najskôr pohovoriť s riaditeľom, a dodať do dokumentácie dieťaťa v škole potvrdenie od lekára, že je takáto liečba vhodná a plne indikovaná v prípade záchvatu.
Dobrý deň, chcem sa opýtať na môj problém. Všetky záchvaty (autonehoda)som mal vyprovokované ( alkohol – som si myslel že po pol roku už môžem, odvtedy už vôbec nič nepijem, stroboskop, veľký stres a únavap) Všetky vyšetrenia bez nálezu. Nasadený lamotrigin. Po nasadení zhoršený spánok a z tohto dôvodu únava a pocit možného záchvatu. Všetko som popísal doktorke, ale trvala na užívaní liekov, hoci pred užívaním som absolvoval rôzne dovolenky mimo európy a žiadne pocity že sa mi môže spustiť záchvat som nemal. Čo by ste mi poradil, čo mám s tým robiť?
Počet a rozsah záchvatov nie je vždy rozhodujúci. A veľmi dôležitý je aj nález na EEG (i mnohé iné informácie či už od pacienta alebo z neurologického vyšetrenia). Preto je prístup neurológa ku každému pacientovi individuálny a nedá sa jednoznačne povedať či je takýto postup správny alebo nesprávny. Na pocit pacienta nemôže lekár dať, nakoľko je zodpovedný za liečbu, aj za prípadné ohrozenie zdravia pacienta (a i okolia!).
Dobrý deň. Mám sestru ktorá má downov syndrom a autizmus. Nevie rozprávať. Má 45r a pred 2 rokmi na začiatku pandémie mala záchvaty. Dostala covid a záchvaty sa stupňovali do stavu resuscitácie. Neurologička jej vypísala tabletky Timonil 600mg , orfiril long 400mg . Veľké záchvaty ustúpili, ale ostali také celodenné sekundové uvoľnenie svalstva, čo spôsobuje pády. Mimo týchto liekov berie ešte aj magnerot 3x , ale ona má nízky tlak aj bez toho. Predtým tie záchvaty boli iba ranné. Vedeli sme, že ráno mala a potom bude v poriadku, teraz je to o celodennom strese, lebo kedy kolvek môže spadnúť. Niekde je chyba a neviem kde..Doktorka, ona komunikuje iba cez telefón, vraj netreba žiadne iné vyšetrenia, takže viete mi poradiť ako postupovať ďalej?Ďakujem za odpoved
Dobrý deň.Pred rokom aj dvoma mesiacmi som mala prvý epileptický záchvat od vdedy žiadny nebol.Pracujem v nepretržitej prevádzke ale keďže som mala epileptický záchvat tak mi pozastavili prácu v nocí na rok.Po roku som bola na pracovnej zdravotnej služby či môžem vykonávať prácu v nocí ale ta potrebuje vyjadrenie od neurológičky.Bola som aj u neurológičky a ta mi zase povedala že ona o tom nerozhoduje že to musí pracovná zdravotná služba rozhodnúť.Neviete mi poradiť čo mám ďalej robiť.Ďakujem