cervikokraniálny syndróm

Cervikokraniálny syndróm, môžete nájsť aj pod názvom CC syndróm, cervikogénna cefalea, cervikogénna bolesť hlavy – najčastejšie nájdete túto diagnózu v správe od neurológ alebo ortopéda. Všetky tieto názvy označujú rovnaké ťažkosti – bolesti hlavy vyvolané alebo ovplyvnené z oblasti krčnej chrbtice či tzv. cervikokraniálneho prechodu (medzi krčnou chrbticou a lebkou).

cervikokraniálny syndrómTieto bolesti hlavy sú vyvolané dráždením lebečných  nervov. Dráždenie spôsobujú jednak stuhnuté svaly okolo krčnej chrbtice, ďalej nefyziologická poloha či náklon chrbtice v oblasti jej prechodu do lebky a tiež opuch mäkkých tkanív napr. ako reakcia na príliš aktívnu či nesprávne aplikovanú rehabilitáciu (niekedy si aj sám aktívny pacient cvičením namiesto zlepšenia svoj stav skôr zhorší).

cervikokraniálny syndróm - schéma svalových spazmovPrejavy

sú veľmi variabilné, ale veľakrát sa „cc“ používa i ako tzv. odpadová diagnóza pre nejasné či ťažko zaraditeľné bolesti hlavy, ktoré sa viac či menej blížia typickým prejavom. Na obrázkoch je schématicky znázornené vyžarovanie bolesti, ktorá sa objavuje častejšie obojstranne, no môže byť i jednostranne v oblasti od záhlavia po obvode lebky („obruč“) až do čelových oblastí. Niekedy vyžarujú zo záhlavia smerom za ucho, prípadne  až na tvár – okolo oka prípadne do oblasti prínosových dutín.

Najčastejšie však postihuje prevažne oblasť záhlavia, pričom sa akcentuje (zosilňuje) pohybom hlavy a krčnej chrbtice. Okrem bolestí hlavy sa môže prejaviť funkčná porucha i tzv. cervikovestibulárnym syndrómom – kedy je porucha dynamiky krčnej chrbtice sprevádzaná i závraťou, nevoľnosťou a prípadne i zvracaním. Na pojem „cervikovestibulárny syndróm“ sú niektorí lekári aj rehabilitační pracovníci vyslovene alergickí a odmietajú pripustiť jeho existenciu, preto sa môžete stretnúť často s veľmi protichodnými názormi.

Ako vzniká cervikokraniálny syndróm?

Na vznik týchto ťažkostí má najčastejšie vplyv chronické nefyziologické zaťaženie krčnej chrbtice, nedostatok telesnej aktivity no na druhej strane i nadmerné cvičenie (často u kulturistov alebo u laických no veľmi usilovných športovcov, ktorý zabúdajú na rozcvičenie). Rizikovým faktorom je dlhodobá strnulá poloha krčnej chrbtice (kancelárska práca najmä v kombinácii s klimatizáciou alebo prievanom). Navyše určitá časť populácie je viac náchylná na tieto bolesti práve kvôli celoživotným funkčným poruchám v oblasti prechodu medzi krčnou chrbticou a lebkou.

Diagnostika

pri chronických ťažkostiach spočíva okrem neurologického alebo rehabilitačného  vyšetrenia hlavne v rentgenovom vyšetrení krčnej chrbtice (skutočne nepotrebuje pacient vždy len magnetickú rezonanciu!), no najmä vo vylúčení iných, najmä potenciálne život ohrozujúcich diagnóz. Pritom cervikokraniálny syndróm je veľakrát podkladom iných sekundárnych bolestí hlavy (bolesti krčnej chrbtice môžu spúšťať i migrenózne záchvaty alebo vyvolávať bolesť šíriacu sa do končatín).

Terapia

v akútnom štádiu spočíva vo fyzickom šetrení (tj. nebudeme sedieť 12 hodín v práci!), kľudovom režime v suchu a teple (pozri „vertebrogénny režim“), v krátkodobom podávaní analgetík, nesteroidných antireumatík (ibuprofen, paracetamol) a myorelaxancii (bohužiaľ už momentálne málo dostupné).

Pri dlhodobejších ťažkostiach ťažisko liečby spočíva najmä v správnej rehabilitácii, keďže uvoľnením obmedzenej dynamiky krčnej chrbtice, masážou bolestivých spúšťacích bodov (tzv. trigger-point) a výukou správneho domáceho cvičenia je možné cervikokraniálny syndróm veľmi úspešne (a na dlhú dobu) odstrániť či pri vážnych prípadoch aspoň obmedziť jeho prejavy na minimum.